Club Des Belugas - Fishing For Zebras (Chin Chin Records, 2014)
Popularita nie je závislá len od hudby. Ale aj od propagandy. A samotná hudba má ešte všelijaké iné prekážky. Stačí, aby sa kapela odlišovala od najväčších módnych trendov a už to má ťažšie. Týka sa to napríklad nemeckej skupiny Club Des Belugas s medzinárodným obsadením. Z jej skladieb od roku 2002 až doteraz, by bolo možné zostaviť vynikajúci kompilačný album. Možno najlepší v rozmedzí žánrov nu jazz, downtempo, trip hop, electro swing, lounge music. Toto hudobné spektrum je ešte rozšírené o kaleidoskop brazílskej bossa novy, samby, amerického soulu celej jeho histórie, afrických a karibských štýlov i mnohých iných (podobnosť s De-Phazz).
Skupina má síce úspech, no nie taký, aký by si zaslúžila. Jej skladby s obdivuhodnými aranžérskymi finesami sa objavili na 630 kompilačných albumoch i v reklamných spotoch pre Samsung, Hondu, Niveu, etc. Ale ako keby nepatrila nikam. Ani do džezu, kam by patriť snáď mohla. V podstate je „indie“, nezávislá. Zameriava sa na publikum „adult-oriented“, kaviarenské, intelektuálne. Napokon, nie je skupinou v obvyklom zmysle. Rozdeľuje sa na skupinu štúdiovú, koncertnú, komornú (kvartet). Zostava muzikantov, speváčok, spevákov sa mení. I keď čierna speváčka Brenda Boykin, (momentálne jedna z najlepších v oblasti džezu), sa zatiaľ objavovala na každom albume od roku 2006.
Nový, v poradí ôsmy štúdiový album Club Des Belugas s názvom Fishing for Zebras, spĺňa kritéria perfekcionizmu, pestrosti, nápaditosti. Na jeho nahrávaní sa podieľali speváčky Brenda Boykin (USA), Anna Luca (Švédsko), Lene Riebau (Dánsko), Veronika Harcsa (Maďarsko), Hélène Vogelsinger (Francúzsko), Jean Honeymoon (Škótsko). Úvodná skladba Never Think Twice poslucháča naladí na rytmy spoločenských tancov, na lounge music s filmovou atmosférou, sprevádzanou zvukom surfovej gitary v tradícii talianskych westernov, na pôsobivý džezový spev Lene Riebau. Kolotoč pestrosti pokračuje skladbou Let´s Go (temperamentný tanečný swing), Home Alone (tanečná skladba s náznakmi reggae, funky, alt-country), Iko Iko (evergreen z New Orleans, skomponovaný v roku 1953, ktorý v roku 1965 preslávili The Dixie Cups improvizovanou verziou hranou bubeníckymi paličkami na hliníkovú stoličku, popolník a fľašu). Tak to pokračuje až do konca albumu a je chuť si to vypočuť znovu.
Žiaľ, videoklipy ku skladbám z tohto najnovšieho albumu Club Des Belugas ešte nie sú k dispozícii. Preto vám ponúkame staršie. No majú podobný sound, ako tie nové. Takže si ich možno budete vedieť aspoň približne predstaviť. Záležalo mi obzvlášť na tangovej skladbe Separation Serenade, ktorá sa mi z celej tvorby Club Des Belugas páči najviac. Vyniká v nej spev Brendy Boikyn. Myslím, že budete súhlasiť s tým, že je to vynikajúca speváčka s „ big voice“. A po nej – Let Love Lead The Way – lámač srdca, ktorý očarúva znovu a znovu, zakaždým, keď zaznie.
Miroslav Potoček (foto: Maxim Illion)
