Club Des Belugas & Thomas Siffling – Ragbag (Glamjazz Records 2018)
Pri slove arcidielo si možno mnohí predstavia niečo bombastické, avantgardné, šokujúce. Album Ragbag, ktorý nahrala nemecká skupina Club Des Belugas s medzinárodným obsadením, ničím takým neoplýva, no napriek tomu je malým arcidielkom. Ako je to možné? Oplýva totiž inými atribútmi hudobného arcidiela – serióznymi skladbami, filigránskymi aranžmánmi, pestrofarebným soundom, fantazijnosťou. Zároveň je čarovným spôsobom „jazzy“, v ktorom sa prelína starodávny poctivý jazz s dnešnou elektronickou hudbou. Nu jazz? „Yes“, nu jazz. Vyvoláva dojem, že vonia luxusnou kaviarňou, dáva pocit pohody, atmosféry lážo-plážo“.
Komu by sa mohol páčiť? Pravdepodobne ľuďom, ktorí majú radi Sade, pop-jazz, smooth jazz, swing, latinské rytmy, Bebel Gilberto, Manciniho a lounge music. Je výlučne inštrumentálny, hlavné slovo má nemecký trubkár + skladateľ Thomas Siffling a jeho precítená hra na trúbku. No nie je to hra v ktorej maestro inštrumentalista chce dokazovať svoje geniálne hráčske schopnosti krkolomnými sólami, typickými bezbrehými improvizáciami, ktoré už po ňom nikto nedokáže zopakovať, dokonca ani on sám a nejeden poslucháč si pomyslí, že by sa bez nich zaobišiel. Je podriadená celku, konkrétne jednotlivým skladbám, zámerom ich skladateľa. Výsledkom nie je rozčuľujúco otravný album, ako by asi niekto očakával od inštrumentálneho albumu s trúbkovými sólami. V rámci lounge music má svoju umeleckú pozíciu.
Neobsahuje miesta hodné preskočenia, má však slabšie i silnejšie momenty. K silnejším patria skladby Maxima Illiona, vedúceho Club Des Belugas, hudobného aranžéra, ktorý sa na albume Ragbag podieľa hrou na basu a klávesové nástroje. Napríklad skladba Jumping The Shark je priam ideálnou ukážkou, že aj v dnešnej dobe je možné vytvoriť tanečnú hudbu, ktorá znie moderne, súčasne, no zároveň má presvedčivosť najlepších inštrumentálnych evergreenov minulosti, obzvlášť z obdobia, keď boli na vrchole soul, disco, funky, rôznym spôsobom kombinované klasickou vážnou hudbou (Walter Murphy – A Fifth of Beethoven). V podobnom duchu sú vytvorené aj ďalšie dve zaujímavé Maximove skladby – Ragbag a Tequila. Lil Fizz, posledná skladba albumu, unáša poslucháča pre zmenu niekam na Ibizu do susedstva balearic beach chillout lounge. Ragpag je nenápadný album, nie je a asi ani nebude mohutne propagovaný, na prvé počutie nepôsobí krikľavo, no na druhé, na tretie …
K albumu Ragbag nie sú momentálne k dispozícii videoklipy. Preto sme na ukážku hry Thomasa Sifflinga použili staršie klipy.
Miroslav Potoček (foto: Thomas Siffling)
