Alchýmia, čiže hermetická filozofia, ktorú Giordano Bruno pokladal za pravú, bola do osemnásteho storočia ponímaná väčšinou vzdelancov podobne ako dnes veda.
Až v devätnástom storočí, spolu s nástupom modernej vedy, začala byť odsúvaná do dehonestujúcej pozície pavedy. Vďačila za to podvodníkom, ktorí sa vydávali za alchymistov a tvrdili, že dokážu vyrobiť zlato a iné neodolateľné lákadlá, no prispeli k tomu aj jej pracovné postupy, pokladané buď za prekonané, alebo nevedecké. Alchýmia prírodu nasledovala, chémia ju pokladá za kameňolom z ktorého ľubovoľne ťaží a vyťažené používa.. Moderná chémia ignoruje nehmotné prvky prírody a pre kvantitu zanedbáva kvalitu – napísal Helmut Gebelein, profesor chémie na Justus Liebig University v Giessene.
Veľkí vedci a myslitelia európskej minulosti – Francis Bacon, Isaac Newton, Gottfried Wilhelm Leibniz, Baruch de Spinoza, Paracelsus – sa zaoberali aj alchýmiou. Dnes sa už pohľad na alchýmiu mení. Mnohí vedci ju označujú za starovekú a stredovekú predchodkyňu vedy dnešnej, a to vedu zahŕňajúcu nielen chémiu, ale aj viaceré ďalšie vedné disciplíny a … ešte aj umenie, čiže i hudbu.
Stratený spis slávneho alchymistu Nicolasa Flamela bol venovaný alchýmii a hudbe – Musique Chimique. (Mimochodom, Flamel bol závratne bohatý a nikto nechápal z čoho, keďže sa živil pisárstvom a obchodovaním s rukopismi).
Diela Claudia Monteverdiho, jedného z najväčších hudobných skladateľov, boli ovplyvnené hermetickou filozofiou a on sám sa venoval alchymistickým pokusom. Alchýmiou sa zaoberali aj skladatelia Edgar Varèse, Arnold Schönberg a mnohí ďalší. Alchýmiu viedli k hudbe niektoré z jej základných princípov, napríklad princíp duchovnosti, pretože univerzum je duchovné. Všetko, čo obsahuje je duchovným stvorením vesmíru, v čom badať analógiu s človekom, konkrétne s jeho tvorbou duchovných diel – umeleckých. Viedol ju k tomu aj princíp rytmu obsiahnutý v prírode. Alchýmia a niektoré výskumy hudby sa zaoberali vibráciami, kozmickými zákonmi i súvislosťami s lekárstvom. Liečba hudbou, čiže fakticky muzikoterapia, bola známa už v antickom svete. Učenci vedeli o tzv. psychagogickej moci hudby na ľudskú dušu, psychiku. Vedeli, že môže pôsobiť pozitívne i negatívne, podľa toho aký étos obsahuje.
V Alexandrii, starovekej Mekke alchýmie, uvádzali hudobné tóny do vzťahu so samohláskami a planétami.
Od Pythagora sa odvíjala Boethiova náuka o troch druhoch hudby – musica mundana (hudba sfér, planét), musica humana (harmónia medzi dušou a telom), musica instrumentis (hudba počuteľná hraním na hudobné nástroje). Isaac Newton bol presvedčený, že hudba zavedená Orfeom na antických hrách mystérií mala … chemický význam! Keďže podľa alchymistickej teórie – ako hore, tak dole, ako dole, tak hore – všetko súvisí so všetkým, alchymisti spájali hudbu so všetkými aspektmi ľudského života.
Samotný proces tvorenia novej hudby by bolo možné prirovnať k alchýmii.
Je to akoby pretavenie, alebo transmutácia hudobných myšlienok a predstáv hudobníka do hudobnej kompozície, alebo do konkrétneho zvukového výsledku jeho snaženia. Niektorí hudobníci majú s alchymistami (ktorí často pracovali v utajení a nikdy nebola ich práca odmenená uznaním, peniazmi ani slávou) všeličo spoločné. Dnes, tak ako i v minulosti, existujú hudobníci, ktorí svetu priniesli svojimi skladbami veľa krás a hodnôt, no nie sú docenení, uznávaní, ospevovaní. A to, bohužiaľ, nielen širokou laickou verejnosťou, ale ani odbornou – hudobníkmi, hudobnými publicistami, kritikmi. Pracujú sami, ticho, skromne v ústraní, vo svojich neraz domácich štúdiách, akoby alchymistických dielňach. O niektorých sa svet nikdy nedozvie, niektorých objaví a ocení možno až o sto rokov. My v našom New Model Rádiu dúfame, že sa nám podarí aspoň niektorých objaviť a ponúknuť ich hudbu vášmu sluchu.
Miroslav Potoček
