Z knihy „Čítanie z nepatrných stôp“ publicistu Miloša Drasticha, konkrétne z jej časti venovanej cestovaniu Gréckom, uvádzame jeho názor na slovenskú hudbu, ktorý vyplýva s poznania hudby gréckej.
Ibaže sa na tomto mieste všetkých populárnych hudobných umelcov Slovenska pýtam (česť výnimkám, ako vždy) – čo vás núti k takejto hudobnej skromnosti až chudobe? Zlý socialistický režim v minulosti? Zlý kapitalistický režim v prítomnosti? Zlý matriarchátny život v budúcnosti? Nešikovnosť? Slabá hudobná predstavivosť? Neschopnosť? Netvorivosť? Keby som žil v krajine, kde vedia vlastnú hudbu pestovať, vedia ju aj prejavom, aj finančne oceniť, sám by som sa nemusel vracať zo zahraničia s batohom naplneným s cudzími cédéčkami. Robil by som radšej to, čo zvyknú všetci Gréci – vo veľkom nakupujú a počúvajú vlastných hudobníkov, ktorí sú tam drahší, než mnohé špičkové práce z dovozu. Ibaže nielen domorodci, aj milióny každoročných návštevníkov Grécka vedia, aká sila je v tamojšej hudbe ukrytá.
A my pridávame k jeho slovám videoklipy dvoch stálic gréckej hudobnej scény. Najprv speváčky Haris Alexiou a potom Elefteherie Arvanitaki z jej živého, koncertného vystúpenia. Obidve sú už dvadsať rokov uznávanou súčasťou world music, no slovenské médiá im doteraz nevenovali náležitú pozornosť. Príklady, že by sa aj nám oplatilo na svetovej úrovni hrať našu pôvodnú hudbu so slovenským duchom, nám preto stále unikajú.
Miroslav Potoček
