Cola Jet Set – El Fin Del Mundo (Elefant Records / 2015)
Už od počiatku hudobnej éry okolo roku 1980 s krédom nezávislosti „Urob si sám“, s koreňmi v new wave skupín The Undertones, The B-52s, Blondie, s ich pokračovaním v štýle twee pop, predstavovaným kapelami Talulah Gosh, Pastels, McCarthy, až po minuloročných Architecture In Helsinki, sa nám takýto druh alternatívnej hudby, akú hrali tieto kapely (a podobné) páčil. Hudby, ktorá nás vracala naspäť do ranných stredoškolských čias, k nevinnosti „tínedžerských“ gitarových skupín, k slnku, žiarivým farbám, kvietkovaným košeliam, naivným melódiám, ešte naivnejšiemu spevu – často dievčenskému, k optimistickej nálade, láske ako s filmu Pomáda, k zvonivým gitarám, občas bzučiacim ako čmeliaky. Prečo sa tomu brániť, keď nás to omladzuje?
Teraz nám takto pekne zvonia a bzučia „skladbulienky“ na novom albume El Fin Del Mundo (Koniec sveta), španielskej skupiny Cola Jet Set z Barcelony. Objavili sme ju v roku 2009, spolu s jej v poradí druhým albumom Guitarras Y Tambores. V novej zostave Alicia (spev, gitara), Ruth (spev, perkusie) Felipe (gitara), Dani (basa), Manel (klávesy, gitara), Toni (bicie), Gerard Civat (produkcia), majú utešený adolescentný sound s náladami pop punku, koktailovej lounge music, s „hlbokomyseľnými filozofickými textami.“ (Musím priznať, že naozaj som sa vždy obzrel za tebou, tak, ako všetci). Sú v tom čriepky indie popovej minulosti Stereolab a dokonca z toho občas trošku zavanú aj The Supremes Diany Ross. Že je to alternatívny gýč aj s ručiacim jeleňom, cukrovými hviezdičkami a ružovými balónikmi? Krčíme ramenami … Čo už s tým narobíme, keď sa nám to páči?
Miroslav Potoček
