Colapesce – Egomostro ( 42 Records 2015 )
Koncom každého roka si prezerám výročné rebríčky najlepších albumov podľa mienky hudobných publicistov, či mi náhodou nejaký zaujímavý album neunikol hore komínom. Vždy totiž nejaký unikne.
Teraz som mapoval rebríčky talianskych hudobných kritikov. A čo Colapesce, to Colapesce. Vraj „meraviglioso (nádherný, osobitý), l’ottimo livello (vysoká úroveň), miglior disco (najlepší disk), più belli scritti dall’inizio del nuovo millennio (najkrajšie napísané od začiatku nového milénia). Tak tomu sa treba pozrieť na zuby. Naozaj je to také dobré? Naozaj, priatelia, dobré, balzam na dušu. Italiano indie pop. Trošku aj art pop.
Prvé, čo mi napadlo, keď som počúval skladby z albumu Egomostro, bolo, že keby teraz ešte žil Dežo Ursiny a bol by Talian, možno by jeho hudba znela podobne.
A ešte to celé pripomína aj iného veľkého „songwritera“ – Franca Battiata. Podľa slov autora, jeho inšpirácie siahajú k Markovi Hollisovi, Damonovi Albarnovi, Talking Heads. To je dobrá vizitka pre mladého talianskeho pesničkára podivného mena Colapesce, čo je pseudonym skladateľa, speváka, gitaristu, programátora a hráča na syntetizátory, menom Lorenzo Urciullo.
Colapesce je stará sicílska legenda o synovi rybára, ktorý miloval more a trávil dni vo vode.
Lorenzo pochádza z dedinky Solarino, sicílskej provincie Syrakúzy. Hudbe sa začal venovať ako pätnásťročný, hral s mnohými talianskymi hudobníkmi, ku ktorým patril aj Roy Paci (Festival Pohoda 2008 ). Jeho prvý album „Nádherný pokles“ vyšiel v roku 2012. Druhý, Egomostro, v roku 2015. Francúzsky Le Monde mu venoval celú stranu a Lorenza opísal ako dediča Franca Battiata a Lucia Dalla. Neunikol ani pozornosti Guardian a NME. Našťastie ani našej a teraz už možno neunikne ani vašej.
Miroslav Potoček (foto: press Colapesce)
