Collectif 13 – Collectif 13 (Columbia 2015)
Rap skupiny Collectif 13 je nápaditý, melodický, temperamentný, šarmantný. Prečo majú Francúzi veľa vynikajúcich „rapových“ skupín? Dokonca sa objavujú názory, že lepších ako Američania. Veď rap je kultúra amerických černochov, importovaná do Francúzska. Zdá sa, že je to paradoxné. No Francúzi majú trubadúrsku tradíciu starú vyše 900 rokov. A tá má v sebe rozprávačský charakter, ktorý má aj rap.
Francúzi si z amerického rapu vytvorili svoju vlastnú, francúzsku variantu rapu, niečo, čo by bolo možné nazvať „rapový world music šansón“, neraz prijateľný aj pre poslucháčov, ktorí k rapu neinklinujú. Je v ňom príťažlivá poézia, štýlová rozmanitosť a často i veselosť, rozšafnosť. No má to háčik, niektorí ortodoxní priaznivci rapu ho odmietajú pokladať za rap.
Do tohto hrnca francúzskej rapovej kuchyne patrí aj skupina Collectif 13. Prečo práve 13? Trinásť piesní obsahuje náš album, posledná má názov 13. Veríme, že číslo trinásť znamená šťastie – vysvetľujú členovia skupiny.
Collectif 13 je „supergroup“
Vznikla z rešpektovaných francúzskych undergroundových skupín Massilia Sound System, Tryo, Le Pied de la Pompe, La Rue Kétanou, Le P’tit Son. Jej členovia zdieľajú spoločné hodnoty – slobodu, lásku, politické združenia, potešenie z pódiových vystúpení. Sú už ostrieľanými hudobnými harcovníkmi s požehnaným množstvom krížikov na chrbtoch.
V ich piesňach sa strieda klasický spev s rapovaním – sólo, vo dvojici, zborovo, i prelínaním jednotlivých hlasov. Tryská z nich burleskná parodickosť. Pôsobí to pestro, sviežo. Opisovať množstvo rozličných štýlov primiešaných do ich rapu by bolo zdĺhavé, preto v nich len zašmátrame – rock, pop, bretónsky folklór, folk, šansón, ska, reggae, electro, blues, country music.
Resumé? Collectif 13 pokladáme za najlepší album rapu „nerapu“, aký sme doposiaľ počas roka 2015 počuli. Ani jednu pieseň sme nemali chuť prerušiť a preskočiť.
Miroslav Potoček (foto: press)
