Dalindèo – Slavic Souls (BBE Records 2016)
Fíni stúpajú, sú na špičke rebríčkov najvzdelanejších národov. My klesáme. Sme schopní ich pochopiť? Napríklad v tom, kam sa vo svojej hudobnej fantázii uberá fínska kapela Dalindèo. Zdá sa, že do oblasti „retra“, no nenašiel som v minulosti nič hudobne navlas podobné. Je to ska? Trošku, občas. Jazz? Povedzme, ale chýba dosť jazzu. Surf music? Možno, ale surf music sa ozve len miestami. A ešte je v tom aj operený ženský spev hosťa, ktorým je sopranistka Anna-Kristiina Kaappola. (Sem-tam). A počuť aj spaghetti western, rockabilly, balkánky folklór, cumbiu a iné latinské štýly, a hlavne – tango.
Kam nás to Dalindèo vedú na svojom štvrtom albume Slavic Souls? Našinec by povedal, že na ples, alebo do kaviarne. Kapelník Dalindèo – Valtteri Laurell Pöyhönen – hovorí, že jeho kapela hrá surf-jazz-tango-extravaganza. Jej skladby sú väčšinou inštrumentálne s náladou sentimentálneho vnárania sa do slovanskej duše, občas sa v nich ozvú prekvapujúce vsuvky etiópskeho jazzu, filmovej hudby romantických sci-fi éry fifties, melancholickej easy listening, zvukov šlágrov ranného popu sixties, hudobných odkazov evokujúcich pojmy James Bond, Star Trek, Henry Mancini, Lalo Schifrin, Ennio Morricone.
Názvy skladieb ako Once Upon a Time In The North, Bolero For Miss B a obzvlášť „Tarantella Finlandese“ hovoria samotné za seba o fantazijnosti a pestrosti. Dalindèo sú často označovaní za poprednú kapelu fínskeho jazzu. (Bola im udelená cena Jazz-Emma). Ak je ich hudba naozaj jazzová, tak potom je to zábavne alternatívny filmový world jazz. Takže paráda. Žiadna konvencia. Nuda je zatiaľ stále niekým zahnaná do svojho zatuchnutého rajónu.
Miroslav Potoček
