Daughter – Not To Disappear (4AD 2016)
K tomu, aby mohol vzniknúť pôsobivý indie dream pop, nie je nevyhnutne potrebný spevácky hlas ako zvon.
K snivému spevu na hranici počuteľnosti stačí krehký dievčenský hlások, môže byť aj nesmelý, rozochvený, šepkavý. Vzťahuje sa to aj na spev speváčky anglického tria Daughter z Londýna. (Elena Tonra – spev, gitara, Igor Haefeli – gitara, Remi Aquilella – bicie nástroje). No nie je to v pravom slova zmysle anglické trio. Elena má írsko-taliansky pôvod, Igor je Švajčiar, Remi Francúz. Vzhľadom k tomu, aká produkcia sa teraz z Anglicka valí na poli komerčnej hudobnej výroby, rozsievanej do sveta pomocou masívnej propagandy, nie je úplne prehnané pokladať Daugter za hrdinov hudobného umenia v tejto kedysi kvalitou hudby významnej krajine.
Vznikli v roku 2010. Ich prvý album If You Leave (2013) vyšiel pod značkou legendárneho labelu 4AD.
To samo o sebe stačí nato, aby si hudbymilovný človek Daughter aspoň skusmo vypočul. Teraz v januári im vyšiel druhý album Not To Disappear a poslucháča možno po jeho vypočutí napadne, že januárové dni aj skutočne vystihuje. Evokuje tichý pád snehovej vločky – je v ňom krehkosť, vášeň obklopená mrazivým chladom, podivná apatia, melanchólia, rozplývavý zvuk gitár – zvonivý, priestorový. Na myseľ prichodia Beach House. Spočiatku sme pracovali na albume v Londýne, ale dospeli sme k názoru, že tam nevidia žiadny progres. Niekto nám poradil meno Nicolas Vernhes, čo je francúzsky hudobný producent žijúci v Brooklyne. Nahrával s Deerhunter, Animal Collective, Atlas Sound. Odišli sme k nemu do New Yorku. Tam sme nahrávali náš najnovší album.
Ťažko jednoznačne určiť, aký hudobný štýl teraz Daughter hrajú.
Fúzia. To je asi jediné logické pomenovanie. Fúzia štýlov dream pop, art pop, indie pop, chamber pop, folk, post-rock, ambient. Počúvame Sufjana Stevensa, Jasona Isbella, Bon Iver, Lianne La Havas, Tame Impala. A texty piesní? Neznášam chodiť sama. Možno by som si mala zaobstarať psa alebo niečo podobné. „Je to ako keby nám niekto čítal z denníka“ (Rolling Stone). Zdá sa, že sa ešte stále môžeme spoliehať na 4AD. Daugter sú nádejou dobrej hudby pre budúcnosť. Doprajme im čas.
Miroslav Potoček (foto: press Daughter)
