DEATH HAS NO DOMINION – / – (SQE MUSIC / 2014)
Už dávno som chcel počuť súčasný folk, ktorý by bol folkom v pravom slova zmysle – anglosaský, presvedčivý, pritom originálny, ktorý by pôsobil tak, že ho hrajú skutoční „indies“. Konečne. Dočkal som sa. Kto ho hrá? Dáni! Duo. Rasmus Bak a Bjarke Niemann – Death Has No Dominion. Neuveriteľné. Znejú ako Američania. Kvalitatívne porovnateľní s Fleet Foxes. A to je ešte neuveriteľnejšie. Zároveň to potvrdzuje teóriu o súčasnom smerovaní hudby, objímajúcej všetko, celý svet. Japonec môže dobre hrať brazílsku bossa novu, Dán americký folk.
Bariéry obmedzujúce slobodný vývoj hudby padajú. A takisto aj jej vnímanie. Revolúcia? Možno. Tichá. Plazivá. Rasmus a Bjarke sa ubytovali v New Yorku, v dome, v ktorom kedysi býval americký herec Willem Dafoe. Jeho zvláštnosťou je veľká tanečná sála. V nej sa cítili oslobodení od zaužívaných spôsobov komponovania i hrania. Počas siedmych dní v spoločnosti dvadsiatich fliaš vína sa zrodil základ ich prvého album. Hovoria, že boli pokorní (asi aj pokorne popíjali), no ambiciózni, testujúci možnosti využitia dvoch malých ukulele.
Čiže hudobných nástrojov o ktorých si donedávna mnohí mysleli, že nemôžu byť ústrednou hudobnou motiváciou pre komponovanie náročnejších skladieb. Môžu. Teraz to je jasne počuť. Padla ďalšia bariéra. Hudba nemá hranice. Nemá konca. Bude sa našťastie pre nás poslucháčov obmieňať počas celého nášho života. Piesne tohto dánskeho dua sú zároveň hudbou, ktorú môžeme vnímať podobne, ako vážnu. Raz znejú majestátne, priestorovo, inokedy komorne. Som veľmi zvedavý na koncoročné reakcie hudobných kritikov na tento album v rebríčkoch Best Albums 2014. Zatiaľ ešte nie je dostatočne známy, ale kritici si ho snáď všimnú … a pochopia. A možno nebudú pri tom potrebovať ani 20 fliaš vína.
Miroslav Potoček
