Po dvadsiatichšiestich rokoch na scéne je to od Deerhoofu síce pätnásty v poradí, ale prvý koncepčne uchopený album. Sleduje motív apokalypsy a nahliada za oponu do budúcnosti. „Future Teenage Cave Artist“ prichádza v ten najsprávnejší čas a opäť, ako je to už pri Deerhoof zvykom, skúma nové polohy zvukov, doteraz pre skupinu neznáme.
Napriek svojej ústrednej téme, prostredníctvom ktorej americká skupina Deerhoof na „Future Teenage Cave Artist“ preskúmava fantazijné podoby budúcnosti a dopady globálneho otepľovania či premeny generácií, znie až prekvapivo pokojne a hravo. Motív apokalypsy zvukovo definuje roztržitosť jednotlivých skladieb.
Kapela Deerhoof sa príliš neohliada za melódiou alebo harmóniou.
Namiesto toho svoje skladby odprevádza improvizáciami a neustálymi zmenami tempa. Math-rockovo ladenou piesňou „O Ye Saddle Babes“ prechádza surový gitarový riff a v skladbe „New Orphan Asylum for Spirited Deerchildren“ sa stihne vystriedať počas štvorminútovej dĺžky celá paleta nálad. Skladbu „Fraction Anthem“ utlmí zasnenosťou gitár a jemným synth motívom po hlučnejšej „Zazeet“ pripomínajúcej džemovačku „Lightning Boltu“.
Album ukončuje cover verzia Bachovej meditatívnej kantáty, pôvodne slúžiacej na liturgický sprievod a podčiarkne tak už nedefinovateľný zvuk prechádzajúci naprieč math a klasickým rockom cez psychedéliu až ku klasike a experimentálnemu popu.
Nepredvídateľnosť je najlepšie definujúcim výrazom pre formu nahrávky.
Potešia výlety do masy hluku, ako aj minimalistické gitarové a klavírne pasáže. Album „Future Teenage Cave Artist“ pôsobí dojmom, akoby každý z hudobníkov išiel oddelenou cestou, pripomína free-jazzovú nahrávku, nie je priamočiary, je naopak pestrý a ešte viac chaotický ako jeho predchodcovia.
Už pri prvých skladbách sa poslucháč ľahko stratí v množstve vynárajúcich sa zvukov pospájaných hlasom Satomi Matsuzaki, ktorý dodáva piesňam smer.
Dôležitým aspektom je samotná lo-fi produkcia dodávajúca do už tak bohatého projektu ďalší rozmer a detskú hravosť.
Už z opisu jednotlivých skladieb je očividné, že Deerhoof sa odmietajú prispôsobiť jednej polohe.
Neustále sa premieňajú a experimentujú, búrajú a opäť stavajú, odrážajú sa od žánrových hraníc a nahliadnu tak trochu do všetkého. Nikde sa nepristavia príliš dlho, a namiesto toho sa zabávajú s nekonečnou škálou zvukov dosahujúcou určitú detinskosť a slobodu.
Richard Michalik – Fullmoonzine (foto: press Deerhoof)
