Vďaka svojskému spojeniu blues rocku, karibských štýlov a melodiky ovplyvnenej cestovaním je francúzske trio Delgres na treťom albume „Promis Le Ciel“ ešte príťažlivejšie.
Debutový album parížskeho tria Delgres s názvom „Mo Jodi“ nás v roku 2018 prekvapil výbušnou zmesou blues, karibskej hudby, džezu, garážového rocku a kreolčiny. Gitarista a spevák Pascal Dana známe vyhlásenie „žiť slobodne alebo zomrieť“ odvodzoval od historického diania na Guadeloupe, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia. Tento výrok bol poctou kreolskému vojenskému veliteľovi Louis Delgrésovi, ktorý v roku 1802 na ostrove inicioval povstanie za zrušenie otroctva. Neskôr sa s viacerými bojovníkami vyhodil v muničnom sklade do povetria, pretože sa nechcel vzdať vojenskej presile.
Surovú elektrickú gitaru, striedanú s rezonančnou, v hudbe Delgres sprevádza drsné bubnovanie Baptistu Brondyho a mohutný fukot suzafónu, preferovaného z lásky k neworleánskym kapelám namiesto basgitary. Rafgee dokáže pri hre na tento hudobný nástroj melodicky hrať a súčasne radostne pochodovať.
Druhý album „4:00 AM“ z roku 2020 bol dojímavou reakciou na vynútenú migráciu. Podľa tria majú prisťahovalci riešiť novú životnú situáciu bojovným spôsobom.
Terapia pomocou hudby
„Hudba môže pomôcť procesu liečenia, v závislosti od toho, aký štýl sa vám páči a na čo ste citliví,“ povedali Delgres
Pre niektorých ľudí môže byť terapiou písanie, maľovanie, alebo šport, no podľa tria by sme mali nájsť spôsob, ako sa vyhnúť všetkým násilnostiam. Títo hudobníci sa napriek rozdielnosti dokážu dopĺňať. Skutočným skúšaním trávia len málo času. Veľa sa rozprávajú o tom, čo by mali urobiť, alebo niekedy si dajú len pivo a idú džemovať.
Rozmýšľajú tiež o akustickom albume, pretože milujú ľudovú hudbu, v kombinácii so zvukom pedálovej steel gitary. Túžia dosiahnuť niečo ako skutočne prirodzený zvuk. Na druhej strane chcú používať tiež syntetizátory a nahrať inštrumentálny album z dôvodu, že počúvajú veľa hudobných štýlov a chcú vyjadriť svoje pocity vo viacerých žánroch.
Frontman Pascal Dana napriek všetkému tvrdí, že vždy bude kombináciou africkej a karibskej duše, no trochu inou, pretože jeho hudobným vzorom je Daniel Lanois.
Bolo nám sľúbené nebo
Nový album sa začína titulnou skladbou, ktorej názov v preklade znamená „Bolo nám sľúbené nebo“. Vpred ju poháňa dynamická basová linka a gradujúci spev, ktorý udáva tón celého albumu. Text piesne je o africkom dieťati, ktoré uprostred noci odviedli preč. Do Afriky bol prinesený kríž, v mene ktorého odvážali ľudí do Ameriky. V zasľúbenom nebi vidí trio paralelu. Ľudia riadiaci sa vysokými princípmi, robia niekedy hrozné veci. Skladba „Walking Alone“, ktorú poznáte z nášho Mixcloud vysielania, je charakteristická zvukom funkovej basgitary, akcentovaným gitarovým riffom a chytľavým refrénom.
Ďalšou pozoruhodnosťou piesňou je „A la fin“. Jej gitarové intro načrtne ukážku refrénu už pred prvou slohou. Keď zaznie refrén, Danaeov spev a Rafgeeho suzafón nadväzujú na úvodný gitarový riff, doplnený o funkový beat bubeníka Baptista Bondyho.
Na rozdiel od predchádzajúcich albumov, ktoré refelektovali prevažne na minulosť, „Promis Le Ciel“ je zameraný skôr na súčasný život vo Francúzsku. Z tohto dôvodu je viac skladieb vo francúzštine a menej v kreolčine.
„Používame teraz viac zmes francúzskej kreolčiny, čo pôsobí menej zemito. Keď porovnáme náš prvý album s posledným, máme pocit, akoby sme vyšli z močiara a prišli ste do miest ako Montreal, či New York. Možno to spôsobilo aj to, že sme v poslednom čase veľa cestovali,“ dodávajú Delgres.
Róbert Gregor (foto: press Delgres)
