Od synthpopu cez alternatívny rock až po soft-pop. Tak by sa dal v kocke charakterizovať vývoj skupiny Depeche Mode od osemdesiatych rokov až po súčasnosť. Aký je ich nový singel „Ghosts Again“?
Najnovší singel „Ghosts Again“ je už vonku. Údajne bude najlepším z pripravovaného nového albumu „Memento Mori“ a tradične znie opäť inak ako všetko predtým, čím budí u fanúšikov množstvo rôznorodých názorov a emócií.
Dalo by sa povedať, že sa kapela menila vždy po odchode niektorého z jej členov. Stalo sa tak už po prvom pestrofarebnom albume, kedy odišiel Vince Clarke. Neskôr sa skupina s novým členom Alanom Wilderom preorientovala na temnejší, drsnejší až „čierny“ synthpopový štýl, ktorý postupom rokov dotiahla do excelentného a neopakovateľného alternatívneho rocku. Je zvláštne, že práve v tomto období vyšla netypická, komerčne ladená skladba „Enjoy The Silence“, ktorá sa neskôr stala bestsellerom a svetovým trhákom. Bola zároveň i akousi predzvesťou zásadnej zmeny, ktorá raz a navždy zmenila podstatu Depeche Mode a ich dovtedajšiu filozofiu roztrhala na franforce.
Zmena na seba nenechala dlho čakať
Prekvapivým odchodom Alana Wildera sa všetko otočilo naruby. Nové smerovanie, experimentovanie a hľadanie sa kapele vzalo približne polovicu skalných fanúšikov. Na druhej strane, vďaka sledovaniu nových trendov a angažovaním populárne ladených hudobných producentov, kapela získala ohlas u mladých poslucháčov a nadšencov. Asi nie je úplne na mieste posudzovať, či hodnotiť. Človek prechádza v obdobiach života rôznymi fázami, formovaním, či smerovaním. A v hudobných skupinách to tiež nebýva iné. Radostné detstvo strieda bujará mladosť, dospelá dravosť a plné nasadenie, až nakoniec v pokročilejšom veku príde k uvoľneniu napätia, pohode, oddychovaniu, rozjímaniu či až k zodpovednému zabezpečeniu poslednej vôle pre svojich blízkych a príprave na pokojné spočinutie.
Je na mieste priznať si, že nikto nežije večne
Potvrdilo sa to nedávnym úmrtím Andyho Fletchera – jedného zo zakladajúcich členov Depeche Mode. Pre kapelu i fanúšikov to bol šok, no súčasne i silná motivujúca myšlienka, ktorú páni „depešáci“ pretavili do nového albumu a pripravovaného turné.
Memento Mori! Pamätaj na smrť!
Mám pocit, že asi nie je úplne nevyhnutné a na mieste teraz posudzovať, či hodnotiť nový singel, album či turné. Počúvam s úctou, rešpektom a pokorou… a mysľou mi prebleskujú útržky spomienok z môjho osobného života, ktorého významnou súčasťou boli i myšlienky, texty, tóny a zvuky úžasných Depeche Mode.
Sadám za syntetizator, prstami sa nežne dotýkam klaviatúry, zavriem oči a premýšľam. V mysli mi naskakujú obrazy vystrihaných, prefarbených či natupírovaných mladíkov za syntetizátormi, gitarou či mikrofónom. Z diaľky počujem zvuk koľajnice, či hrncovej pokrývky. Všetko podčiarkuje vôňa tužidla a čiernej koženej bundy. A v ústach cítim chuť depešáckeho (malého) pivka a rozmýšľam čo chcem a potrebujem ešte v živote vykonať, odčiniť či vytvoriť, kým odídem…
Radomír Remenár a NMR (foto: press Sven Darme, Anton Corbijn)
