Názov pätnásteho titulu britskej skupiny Depeche Mode „Memento Mori“ v preklade z latinčiny znamená „Pamätaj, že musíš zomrieť“. Je to prvý album kapely od smrti Andyho Fletchera, ktorý zomrel vo veku 60 rokov v máji minulého roku.
„Memento Mori“ je tiež prvou nahrávkou kapely od albumu „Spirit“ z roku 2017. O tom, že o nej napíšem som rozmýšľal od začiatku minulého týždňa, kedy som dostal možnosť si ju celú vypočuť. V súčasnosti sa necítim byť súčasťou stále čulej „depešáckej“ komunity, i keď som bol prvých 15-20 rokov veľkým fanúšikom tejto skupiny.
Dovolím si tvrdiť, že album „Speak & Spell“ z roku 1981 sme spolu s hŕstkou priateľov objavili v Bratislave ako prví a trvalo ešte dlhú dobu, kým meno tejto skupiny začalo rezonovať masovejšie. Napokon, na tejto skutočnosti sa dodnes nič nezmenilo, pretože už tradične zostáva pár rozhladených nadšencov o niekoľko krokov pred kultúrne zaostávajúcou väčšinou. Tieto nožnice sa v konzumnej dobe žiaľ ešte viac roztvorili a to aj napriek neobmedzeným možnostiam internetu.
V druhej polovici osemdesiatych rokov sa začala fanúšikovská základňa Depeche Mode na Slovensku rozrastať, čo už bolo vidieť v roku 1985 na koncerte v Budapešti na štadióne Volan, na ktorý vyrazilo niekoľko desiatok našich krajanov. Musím sa pochváliť, pretože sa mi podarilo po ňom získať autogramy všetkých štyroch členov. Martin Gore sa mi vtedy podpísal (na druhú stranu letáku s upútavkou na koncert) zvláštnou fixkou, ktorej písmo malo zlatý reflexný okraj. V tom čase sme takéto písacie pomôcky „doma“ ešte nepoznali. Dlhé roky som mal tieto autogramy v izbe pod sklom svojho písacieho stola, až kým ich farby úplne nevytiahli lúče dopadajúce slnka.
Ostali sami sebou
I keď Depeche Mode prešli rôznymi obdobiami, ich hudba si zachovala svoj špecifický rukopis dodnes. Môj profesionálny záujem ma priviedol aj k iným hudobným žánrom, no vždy som ich tvorbu sledoval, a dokonca som sa nedávno k nej vrátil z dôvodu, že ma zaujímal remastrovaný DTS zvuk starších albumov. Postaral sa oň Kevin Paul, hlavný zvukový inžinier Mute Records. Ak máte potrebné technické vybavenie, odporúčam vám, aby ste si staršie nahrávky v spomínanej úprave vypočuli.
Na novom albume ma nebaví pilotný singel „Ghosts Again“, dobové rytmy, ani kvílivé a temné zvuky, i keď chápem, že majú svoje opodstatnenie. Napriek niektorým temným témam, väčšina piesní tohto albumu vznikla ešte pred Fletcherovým úmrtím.
Album produkoval James Ford, mixovala ho talianska producentka Marta Salogni, ktorá v minulosti už spolupracovala s Davidom Gahanom a Soulsavers. Na celkovú atmosféru nových nahrávok mala zásadný vplyv.
Oceňujem výborný spevácky prejav oboch spevákov a najmä výrazný zmysel pre melodiku, ktorý našťastie dvojici Gahan – Gore zostal. Najviac na mňa pôsobia pomalšie nahrávky ako „Wagging Tongue“, „Don’t Say You Love Me“, „Soul With Me“, „Caroline’s Monkey“, či „Always You“. Niektoré z nich majú takmer loungovú atmosféru, ktorá súčasným Depeche Mode pristane zrejme najviac.
Autorská spolupráca
Treba ešte spomenúť, že pod sedem nových skladieb sa podpísal aj Richard Butler, niekdajší spevák skupiny The Psychedelic Furs. Stalo sa tak prvý raz, čo autorsky spolupracoval s niekým iným mimo svojej kapely.
Martin Gore o tejto spolupráci povedal: „Bol naozaj skvelý vo vymýšľaní nápadov – najmä v časoch, keď som sa necítil byť obzvlášť kreatívny, pretože som nemal veľa podnetov. Len som sedel doma, on ma podpichoval a nosil mi nápady. To udržalo kolesá v pohybe.“
Musím sa priznať, že radšej by som navštívil koncert skupiny Depeche Mode v menšom klube. Napriek tomu sa prídem na Národný futbalový štadión v Bratislave 28. 5. 2023 pozrieť. S radosťou si tam vychutnám aktuálnu koncertnú kondíciu skupiny, ktorá sa dúfam nebude niesť len v znamení najväčších hitov a hudby pre masy.
Róbert Gregor (foto: press Depeche Mode)
