Belgická skupina dEUS sa nedávno pripomenula albumom „How To Replace It“, na ktorom sa nachádza dvanásť vycibrených art rockových nahrávok.
Dlhšiu dobu som mal v pláne napísať článok o dEUS. Jeden z dôvodov bol ten, že hudba tejto skupiny rezonuje u časti bratislavskej hudobnej elity. Skupina Billy Barman sa vo svojom názve čiastočne inšpirovala menom ich lídra Toma Barmana a Tomáš Sloboda zo skupiny Le Payaco z obdivu k dEUS odvážne usporiadal pred pár rokmi v Bratislave ich koncert, čo sa mu napokon veľmi nevyplatilo. Klubové koncerty im pritom svedčia viac. Z osobnej skúsenosti to môžem potvrdiť, pretože som ich mal možnosť vidieť na festivale Pohoda v roku 2011.
Na budúci rok uplynie 30 rokov od vydania debutového albumu „Worst Case Scenario“. Nový album je vďaka personálnym zmenám a dlhým prestávkam len ôsmou štúdiovou nahrávkou. Z pôvodnej zostavy zostali len dvaja členovia – Tom Barman a Klaas Janzoons. Od ich posledného albumu „Following Sea“ z roku 2012 uplynulo jedenásť rokov, čo nič nemení na skutočnosti, že dEUS zostávajú jednou z najvýznamnejších belgických rockových skupín súčasnosti.
Dôstojný nástupca
dEUS boli vždy kapelou, ktorá dokázala bez problémov spájať svoje experimentovanie s uhladenými melódiami. Na albume „How To Replace It“ jej nápady nedochádzajú, vďaka čomu je tento titul dôstojným nástupcom všetkých jeho predchodcov.
V titulnej skladbe pochodový rytmus bicích vytvára veľkolepú dynamiku. Neskôr sa pridá skandovanie, lesné rohy a na záver všetko vyvrcholí inštrumentálnou kakofóniou. Je to trefný úvod nového albumu od kapely, ktorá si vždy razila svoju vlastnú cestu.
Hlasitý verzus tichý prejav
Barmanov spev je niekedy naliehavý, inokedy pokojný. Jeho tichý, až šepkajúci prejav miestami pripomína umelcov ako Tom Waits, Robbie Robertson, Nick Cave alebo Leonard Cohen. Nový album je vďaka kontrastným pasážam nepochybne poslucháčsky prístupnejší ako staršie nahrávky. V textoch tentoraz prevažujú romantické témy a témy starnutia.
Na albume našťastie počuť menej inštrumentálneho džemovania a skladby ako „Faux Bamboo“, „Never Get You High“, „Pirates“ zaujmú na prvé počutie. Asi najpopovejšia pieseň „1989“ zachádza až do teritória slaďákov, čo nie je až takým prekvapením, pretože v minulosti už táto kapela zažiarila podobne pôsobivou skladbou „Nothing Really Ends“.
Pokojnú atmosféru vzápätí strieda naliehavosť ako napríklad v piesni „Must Have Been New“. Elektronický zvuk dominuje najmä v nahrávkach „Man Of The House“, „Simple Pleasures“, „Dream Is Giver“ a do kategórie atypických patrí napríklad skladba „Cadillac“, v ktorej počuť zvuk sitár.
Nekonvenčná forma
dEUS nikdy nemali vlastnú filozofiu, no napriek tomu zostali verní svojim hlavným princípom. „Nechceme sa opakovať, ale máme svoj štýl,“ povedal Tom Barman. „Chceli sme vyskúšať nové veci a jednoducho reagovať na čokoľvek, čo je v danom čase aktuálne.“
Skupina sa svojou novinkou vyrovnáva s minulosťou, pričom sa odmieta nechať ňou spútať. Album „How To Replace It“ pôsobí ako dielo kapely, ktorá si nemá čo dokazovať. Sebavedomo ho uzatvára pieseň „Le Blue Polaire“ (Polárne blues) s francúzskym textom. Je to bizarná nahrávka, ktorá podčiarkuje celkovú tvorivú formu.
Róbert Gregor (foto: Joris Casaer, Facebook)
