Na piatom štúdiovom albume „Off Planet“ britskej skupiny Django Django nájdete rôzne spolupráce, hudobné štýly i kaleidoskop, ktorý zobrazuje štyri odlišné planéty.
V roku 2012 nás zaujali Django Django už svojim prvým albumom, ktorý bol zatiaľ v ich kariére najlepší. O rok nato sa už objavili na jednom z pódií festivalu Pohoda, na ktorom svojim vystúpením nesklamali.
Druhý album „Born Under Saturn“ zárodok nášho nadšenia z ich hudby mierne schladil, no po vydaní ďalších albumov „Marble Skies“ a „Glowing In The Dark“, znovu začal ožívať. Django Django sa nimi vrátili do spoločnosti hudobníkov a skupín, akými sú Yeasayer, C Duncan, Animal Collective, Glass Animals, Foxygen, etc.
Kapela patrí do spoločnosti tvorcov aktuálnej modernej hudby, inšpirovaných históriou angloamerického popu, rocku, folku a elektronickej hudby, u ktorých badať úctu k tradícii, harmonického spevu (občas aj zborového) i k serióznej skladateľskej, interpretačnej a aranžérskej úrovne.
Hudba sfér
Na novom albume vzdávajú Django Django poklonu Hudbe sfér, čiže starovekému filozofickému konceptu, ktorý považuje pohyby planét za formu hudby. „Off Planet“ je štvordielny konceptuálny album s 21 skladbami, pričom každá časť predstavuje vlastnú planétu a rôznorodé vplyvy.
Medzi hosťami sú zástupcovia mainstreamových i undergroundových umelcov ako napríklad Self Esteem, Jack Peñate, Stealing Sheep a ďalší, čo napĺňa predpoklad obsiahnutia veľkej hudobnej galaxie. Rozsiahle sú aj jeho zvukové krajiny, ktoré čerpajú z indie rocku, flower power, blues a rôznych foriem tanečnej hudby.
Tanečné rytmy
Album, ktorý koncipoval najmä spoluzakladateľ a producent skupiny Dave Maclean, prináša nové rytmy a zvuky s náznakom dekonštruovať identitu kapely. Nové nahrávky zachytávajú najmä históriu eklektických vplyvov, ktoré pramenia z klubových scén v Edinburghu, Glasgowe a post-punkovom Londýne.
V úvodných troch častiach albumu počuť rôznorodosť inšpirácií, ktorými Maclean vzdáva hold svojej obľúbenej elektronickej hudbe od krautrocku a new wave až po americký house a techno. Väčšina skladieb si pritom zachováva raveový indie nádych speváka a gitaristu Vincenta Neffa. V poslednej štvrtej časti znejú Django Django tak, akoby pristávali na planéte Zem a vrátili sa ku svojim koreňom.
Texty sa často zaoberajú otázkami identity, spoločnosti a ľudského poznania, pričom jednotlivé piesne nepostrádajú zmysel pre melodiku. Django Django si zaslúžia pochvalu za nekonvenčný hudobný prístup.
NMR (foto: press a Ritz Barrett)
