Afrofuturistickým albumom „Dankoroba“ sa kanadská speváčka malijského pôvodu Djely Tapa zaraďuje do prúdu emancipovaných moderných umelkýň preberajúcich zodpovednosť za budúcnosť africkej hudby a zachovanie kultúrnej pamäti predkov.
Sountougoumba Diarra aka Djely Tapa je dcérou jednej z najväčších žijúcich legiend západoafrickej hudby Kandie Kouyaté, ktorá sa prezýva Pani Nebezpečná a honosí sa titulom ngara, čo sa medzi griotami považuje za absolútny vrchol hudobných majstrovstiev a dôkaz schopnosti vyvolať silné a nevysvetliteľné emocionálne účinky, kedy ľudia počas jej spevu upadajú do mdlôb, alebo sa potácajú ako omámení. Ngara, s najväčšou pravdepodobnosťou posadnutá džinmi, dokáže tiež hlasom nechať zo stromu opadať všetky listy alebo rozoznieť nástroje bez hráčov.
Džinovia
Spolužitie s džinmi pochádza z čias vzniku stredovekej ríše Mali. V 13. storočí vtedy ľuďom z národa Mandinkov venovali nástroje a za ich jediných hráčov ustanovili griotov, privilegovaných profesionálnych hudobníkov a kronikárov. Griotom sa nemôžete stať, tým sa môžete iba narodiť a zostanete ním natrvalo, aj keď sa hudbe nevenujete. A nezáleží ani na mieste, kde sa nachádzate, stále zostávate griotom. Ako aj Djely Tapa, hoci je už roky občianka Kanady. Doma získala bakalársky titul z prírodných vied, ale túžila byť pilotkou, takže po presťahovaní do Montrealu vyštudovala strojné inžinierstvo a letectvo. Bol to trochu divný odklon od iracionálneho sveta džinov, so znalosťou životopisu matky však logický. V Mali je zvykom veľké ngary rozmaznávať a mecenáška Kandia Koyaté požadujúca, aby jej bola k dispozícii čo najrýchlejšie, kúpila speváčke lietadlo a pri jej dome nechala vybudovať pristávaciu dráhu. Riadiť ho samozrejme nevedela, súčasťou sponzorstva sa preto stal najatý pilot, čo malej dcére imponovalo a tým pádom vieme, prečo sa v Kanade rozhodla pre štúdium letectva. Za tým, že nakoniec do kokpitu neusadla, hľadajme hudbu, lepšie povedané griotské povinnosti, vyžadované od Djely Tapa západoafrickou komunitou v Montreale, ktorej sa umeniu a rozprávaniu griotov nedostávalo.
Nádherný príbeh
Aby ste sa v nižšie ilustrujúcom videoklipe „Dankoroba (Woman of Influence)“ nepozerali iba na deväť podivných žien tancujúcich pod baobabom okolo ohňa alebo prechádzajúcich krajinou, prijmite vysvetlenie, pretože sa dá predpokladať, že aj keby ste zrolovali až k anglickému textu, nie všetkému by ste nutne porozumeli. Bola by škoda keby ste nevedeli, že sa pozeráte na Kilignu Mandé Kuyaté, mocnú rodinnú predkyňu Djely Tapa. Patrila medzi deväť obávaných čarodejníc slúžiacich kráľovi Narému Maghannu Konatému. Potom, čo mu druhá manželka Sogolon Condé porodila syna Sunjatu Keitu, prvá žena Sassouma Bereté v obavách, aby jej syn neprišiel o nástupníctvo, rozkázala čarodejniciam, aby malého Keitu zabili.
Kiligna Mandé Kuyate sa však džinmi zakliateho chorého a krívajúceho chlapca s čistým rozhodla zachrániť. Z dutiny baobabu vyslobodila jeho dušu a svet tak neprišiel o bájneho zakladateľa ríše Mali, ktorému čarodejnice nakoniec odprisahali vernosť. Nádherný príbeh je súčasťou veľkolepého, griotmi orálne prenášaného eposu o Sunjate Keitovi. K jeho nasledovníkom ovplyvňujúcim filozofiu, vedu a umenie sa Djely Tapa na albume hlási.
V Kanade sa Djely Tapa najprv preslávila v skupine Afrikana Soul Sisters, no ďaleko väčšiu pozornosť na seba v roku 2019 strhla debutovým albumom „Barokan“, natočenom s čadským producentom AfrotroniXom. Získala za neho Juno Awards a chystala sa do Európy, lenže prišiel covid, a tak sa tu predstavila až na veľtrhu Womex 2022. Novinku „Dankoroba“ koncipovala odlišnejšie: s renomovaným kanadským producentom Jeanom Massicottom sa rozhodli natočiť základy v Mali, s tamojšími hráčmi na tradičné akustické nástroje, medzi ktorými vynikajú kytarista Vieux Farka Touré a hráč na harfu n’dan Adama Yalomba. V Montreale potom všetko zmiešali s elektronikou, zborom Afrika Intshiyetu a sláčikovým kvartetom Quatuor Andara.
Vo výbušných skladbách sa afropop stretáva aj s púštnym blues a speváčkiným výrazne deklarovaným feminizmom. Považuje ho za nevyhnutnú súčasť prirodzeného posunu od starobylých mandinských spoločenských zvykov, odopierajúcim ženám mnoho práv a zahŕňajúcich napríklad obriezku, ktorou nútene kedysi prešla jej matka.
Afrofuturizmus riešiaci v ére jazzmanov Sun Ra a George Clintona černošskú otázku odletom na inú planétu, je potom v dnešnej africkej hudbe pri zachovaní filozofického konceptu považovaný za spôsob, ako elektronikou a modernými spôsobmi aktualizovať tradície a históriu, prostredníctvom ktorej sa mladá africká generácia cíti na ceste do budúcnosti ďaleko istejšie. Djely Tapa odteraz túto zodpovednosť na seba preberá.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Djely Tapa) článok bol pôvodne napísaný pre Český rozhlas
