Djénéba & Fousco – Kayeba Khasso (438 Productions 2018)
Herečka Claudia Tagbo ich v narážke na svetoznámu dvojicu Amadou & Mariam vyhlásila za nový malijský pár a keď v talentovej televíznej súťaži manželia Djénéba Kouyaté a Fousseyni Sissoko dospievali, porotcovia vrátane beninskej speváčky Angelique Kidjo im tlieskali postojačky a konžský producent Fally Ipupa za všetkých vyriekol verdikt: „Posielame vás rovno do semifinále.“
Ipupa neskôr dodal, že existujú ľudia, ktorí môžu spievať, u Djénéby a Fousseyniho, prezývaného Fousco, ale snáď všetci počujú, čo to znamená vedieť ako spievať. Gitarista a tvorca väčšiny skladieb pochádza z kraja Kayes, z toho istého ako Habib Koite alebo bluesman Boubacar Traoré. V 18. storočí sa na tomto území rozprestieralo kráľovstvo Khasso, dnes hraničí so Senegalom, Guineou a Mauretániou, a hrá sa tu celkom iná hudba než vo zvyšku Mali. Manželia pochádzajú sa starých griotských rodov a Djénéba svoj pôvod odvodzuje od Balla Fasseke Kouyateho, vôbec prvého griota a verného služobníka Sunjata Keity, zakladateľa bájnej stredovekej ríše Mali.
„Keď zmiešate dva hlasy, vyjde vám z toho mágia a pokiaľ ide o nás, ešte dve krásne deti naviac,“ tvrdí Djénéba, ktorá sa narodila len niekoľko kilometrov od domu manžela. Poznali sa od detstva, ich cesty sa ale neskôr rozdelili: Fousco dal prednosť štúdiu na konzervatóriu a spolupráci so Sidikim, synom slávneho hráča na koru menom Toumani Diabaté a dnes veľkou hviezdou malijského hip hopu. Djénebe v Bamako tiež chodila do hudobnej školy, bola však viac súťaživým typom, takže sa v roku 2010 prihlásila do talentovej súťaže a prekvapivo zvíťazila. Rok na to ju s Fousco pozval do Paríža na významný festival Africolor a ponúkol jej dvojročný študijný pobyt, zavŕšený možnosťou nahrať debutový album „Kayeba Khasso“.
Manželia si s ním prežili pocit „déjà vu“: zase im všetci tlieskajú. Síce tentoraz nikomu nevidia do tváre, zato vedia, že potlesk pochádza z celého sveta: album sa v apríli usadil na prvom mieste európskeho rebríčka world music a zabodoval aj v ankete Transglobal World Music Chart. Dôvod? Neopozeranými tvárami to nie je: vedľa úchvatných hlasov predurčilo Fouscovo umenie napísať skladby ako remeň. Citlivo modernizuje griotské eposy a predovšetkým, dokáže z prúdu západoafrickej hudby vystúpiť kombináciou tradičných nástrojov ako elektrická gitara, akordeón a čelom francúzskeho jazzmana Valentina Ceccaldiho. Ak snáď máte pocit, že to už tu bolo a môžete pokojne myslieť na Amadou & Mariam, dobre album počúvajte: za tak zjednodušujúce zaradenie sa samým sebe čoskoro ospravedlníte.
Djénéba netlačí toľko na popovú pílu a dokonale využíva hraničné pnutie, v ktorom vyrastal. Griotskú mandinskú velebnosť, začínajúcu rozvážnym stúpaním k emocionálnemu vrcholu, s rýdzou nápaditosťou strieda s tvrdým rockom a úvod skladby Kono „rozhúpe“ s reggae tak, aby ju zakončil mrazivými tónmi čela, akoby predzvesťami ohlásenej smrti. A bolo u neho len otázkou času, kedy nájde ideálny priesečník pre tuaregský assaf a bluesovú naliehavosť, zdôrazňujúci chaos dnešnej Afriky, poznačený emigráciou. Možno teraz trochu preháňame, zbaviť sa ale pocitu, že vďaka týmto manželom počúvame budúce západoafrické hviezdy, len tak nejde. A možno to tuší aj ich mentor, slávny malijský hráč na koru Ballaké Sissoko, ktorého je možné počuť v nádhernej skladbe „Regrets“.
Jiří Moravčík
