DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson – Aimez ces airs (Hot Casa Records, 2019)
Z určitých konkrétnych dôvodov vás najprv chcem oboznámiť so skutočnosťou, že rád tancujem a občas mávam aj choreografické vízie. No napriek tomu som nikdy nebol fanatickým vyznávačom tanečných hudobných štýlov, a to ani v rokoch, keď vo svete veľkomestskej komerčnej hudby boli úspešne nalinkované jednosezónne, občas aj dvojsezónne tanečné vlny „Hi-NRG, italo disco, space disco“. Z trvácnejších žánrov, akým je napríklad „funk“, sa mi však občas niektoré skladby páčili, nehovoriac o afrických a latinských tanečných štýloch. Napríklad „electro tango“ disponuje nejednou hudobnou bombou. No predsa len, tanečná hudba je zviazaná svojimi nepísanými kompozičnými pravidlami, ktoré – jednoducho povedané – skladateľovi linkujú opakovanie určitých tanečných, rytmických vzorcov, šablón. Šablónovitá hudba mi však odjakživa liezla na nervy, obzvlášť roboticky naprogramovaná, ktorá pokrýva hladinu hudobných oceánov ako ropa z ropných tankerov. Občas sa však na hladine objaví aj originálna tanečná hudba.
Momentálne takú hudbu obsahuje tohoročný, marcový album Aimez ces airs, parížsko-afrického dua DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson ( Lieutenant Nicholson je pseudonym Nicolasa Voulzyho, herca, hudobníka, syna vo Francúzsku rešpektovaného speváka menom Laurent Voulzy). V diskografii tohto dua je to album druhý, prvý vyšiel pod názvom Remets T’es Qui? v roku 2015.
DjeuhDjoah a Nicholson sa kedysi spoznali na basketbalovom ihrisku, teraz ich hudbu vychvaľujú hudobní kritici, tí však nie sú jednotní v jej pomenovaní. Nazývajú ju rôzne: chanson afropéenne, afro soul tropical funk a podobne. Keď hudbu nie je možné jednoznačne priradiť do určitého hudobného žánru, už to samotné je do istej miery pozitívum, pretože je to prinajmenšom náznak nekonvenčnosti, originality. Hudba dvojice DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson jednoznačne patrí do takejto kategórie. Jediné, čo je o nej snáď možné objektívne napísať je skutočnosť, že je výsledkom inteligentnej, no pritom spontánnej fúzie rôznych druhov hudby. Jej základ tvorí funky do ktorého sú vkusne začlenené prvky štýlov šansón, afro-beat, jazz, soul, electronica, deep house, reggae, dub. Pôsobí to „africko-európsko-francúzsko-americkým“ dojmom, prevažne loungeovým (extra rýchleho tempa sa nedočkáte, ani tvrdých tanečných beatov). Poslucháčovi znalému hudby sveta určite neuniknú antilské vplyvy kreolských piesní a sem-tam započuje aj niečo kamerunské, evokujúce štýl Manu Dibanga. V niektorých z pätnástich piesní albumu Aimez ces airs zaznejú lesné rohy, vibrafóny, kožené bubny.
Texty piesní dvojice DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson sú uvoľnené, slobodné, surrealistické. Vysvetlili to slovami: „Keď je hudba dobrá, surrealizmus nás vyzýva byť slobodnými, vyzýva nás na automatické písanie textov v štýle André Bretona. Zároveň našimi textami vyjadrujeme poctou poézii básnika menom Aimé Césaire z ostrova Martinik“. Aimé bol jedným zo zakladateľov hnutia négritude vo frankofónnej literatúre. André Breton ho nazval vzorom ľudskej dôstojnosti. Na jeho náhrobnom kameni je nápis Sloboda, identita, zodpovednosť, bratstvo. Jeho priaznivcami boli mnohé významné osobnosti, napríklad aj bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson presahujú hranice bežnej spotrebnej tanečnej hudby. Ich nový album patrí do kategórie albumov, akými boli napríklad kedysi albumy Sly and the Family Stone – There’s a Riot Goin‘ On (1971), alebo Sade – Diamond Life (1984). Úvodná pieseň El Niño však nie je ukážkou prevládajúceho štýlu celého albumu. Je príliš konvenčná, pripomína bežné funky. Nasledujúca, druhá skladba Poussent Les Ailes je už iný hudobný chod. Počuť v nej mnoho z čarovnej, unikátnej, exoticky znejúcej fúzie opísanej v tretej časti tohto článku. Podobným spôsobom zaujímavé, príťažlivé sú aj skladby Aimé Césaire, Tangue à l’envie, Fontaine, Vénus.
Záver? Mám napísať to, čo sa o tomto albume hovorí a píše? „Top funky album roka 2019?“ Alebo „nuget štýlu funky?“ Keďže s tým súhlasím, nech sa páči, môže to tak byť. No z hudobného obsahu tohto albumu vyplýva ešte jedna dôležitá skutočnosť, ktorá by mala byť pre nás poučením. Napriek tomu, že je moderný, nevyznieva módne anglo-americky, ale pretože vznikol vo Francúzsku, vyznieva francúzsky, síce multikultúrne, no francúzskym spôsobom, frankofónnym. A teraz si už poďme pozrieť videoklip k pesničke El Niño o globálnom otepľovaní. Ako som už vyššie spomenul, nie je typickou vzorkou súčasného štýlu dua DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson, no iný klip k nemu nebol k dispozícii.
Miroslav Potoček
