Dobet Gnahoré – Miziki (LA Café / Wagram Music 2018)
Dobet Gnahoré patrí medzi z najvýznamnejšie speváčky z Pobrežia Slonoviny i západnej Afriky. Jej otec Boni Gnahoré bol bubeníkom, hercom, spevákom, režisérom a zakladateľom Ki-Yi M’Bock, umeleckej dediny v srdci mesta Abidjanu. V osemdesiatych rokoch minulého storočia tam pôsobili umelci z mnohých afrických krajín. Dobet vyrastala obklopená ľuďmi mnohých umeleckých profesií. V roku 1999, z dôvodu občianskej vojny, svoju vlasť opustila a odvtedy žije vo Francúzsku. V roku 2010 prostredníctvom speváčky India Arie získala cenu Grammy za pieseň „Palea (Pearls)“. V tom istom roku denník Guardian opísal jej vystúpenie, ako najlepší koncert putovného festivalu Womad.
Na piatom albume Miziki spieva Dobet Gnahoré väčšinou vo svojom rodnom jazyku bété, ktorý je starou formou jazyka guébie. Hlavným zámerom bolo ukázať, koľko krásnych melódií a rytmov hudobná kultúra jej národa svetu ponúka. Zopár veršov na svoj nový album pridala i vo francúzštine a v angličtine. Jej prejav pôsobí veľmi jemne. Staršie nahrávky Dobet Gnahoré boli akustickejšie, na novinke však počuť viac elektroniky. Zaslúžil sa o to francúzsky hudobník a producent Nicolas Repac, ktorý je považovaný za priekopníka elektro swingu a elektro blues. Je známy aj vďaka spolupráci s Arthurom H a speváčkou Mamani Keita.
Dobet sa zaujímala o elektronickú hudbu už dlhšiu dobu, obdivuje islandskú speváčku Björk a jej hudobnú slobodu. Repac jej odporučil, aby pri nahrávaní spievala menej náruživo a aby ukázala svoju jemnejšiu stránku. Z nových piesní sála preto dobrý pocit. Prelínajú sa v nich mnohé africké štýly ako konžská rumba, západoafrický „mandinke“, ghanský „highlife“, kamerunský „bikutsi“. Počuť polyfonické africké spevy, zvuk balafónu aj rock a jazz. Svojráznu atmosféru Repac vytvoril primiešaním rôznych tropických rytmov a zvukov.
Dobet nedávno prehlásila: „Moja hudba ma robí slobodnou. Vo veku dvanásť rokov som povedala otcovi, že sa mi nechce chodiť do školy a, že sa chcem stať hudobníkom ako je on“. V piesni „Akissi la rebelle“ spracovala svoj vlastný príbeh a spieva o mladých Afričanoch, ktorí zobrali osud do vlastných rúk a formujú budúcnosť kontinentu. „Po prvýkrát som si napísala sama všetky skladby. Ich hlavnou témou je Afrika a najmä africké ženy. Pieseň „Lobe“ rozpráva o telesne postihnutých ženách, ktoré nemajú nohy, ale pracujú ako rešpektované krajčírky v Abidjane“. V skladbe „Source“ vysvetľuje, že starí ľudia v Afrike nahrádzajú psychológov. Piesne „La clé“ a „Love“ sú o láske z pohľadu ženy. V titulnej piesni „Miziki“, v ktorej počuť silný vplyv elektronickej hudby i afrických rytmov spieva: „Moje srdce bije do rytmu bubnov a ty si môj metronóm“.
Róbert Gregor (foto: press Dobet Gnahoré)
