Veľká časť slovenských hudobníkov sa uberá úplne opačným smerom ako hudobníci napríklad v románskych krajinách. Naši sa tlačia do televízií, rádií – a to i začínajúci hudobníci. Čiže … dalo by sa povedať, že chcú začínať hneď od hora. V románskych krajinách na to idú zdola, z ulice, z klubov. Získavajú si rešpekt, popularitu a úctu najprv naživo, priamo medzi ľuďmi. ( Na to ale treba publikum s inou kultúrnou mentalitou ako je tá naša). Hrať na ulici nie je hanbou, ponížením, diskvalifikáciou, ako u nás. (Táto skutočnosť stojí za zamyslenie. Nie sme príliš snobskí? )
Katalánska, začínajúca sedemčlenná kapela Doctor Prats sa skladá zo skúsených muzikantov, ktorí v minulosti hrali v mnohých uznávaných skupinách, no začína od piky – na ulici, skromne. Práve jej vyšiel prvý album Patates amb peix – Zemiaky s rybami / 2015. (Zemiaky s rybami sú v Španielsku obľúbeným jedlom s nespočetným množstvom receptov). Hudobná kvalita je na prvé počutie evidentná. Dobré pesničky, aranžmány, zvuk. K tomu rebelský sound rozšafných španielskych „multi-kulti“ kapiel s espritom á la Manu Chao, podporeným prímesou španielskej, balkánskej, mexickej dychovky, neodmysliteľným reggae, ska, folkom, rumbou, cumbiou. Pilotná pesnička Rockamboleska je určená obyčajným katalánskym ľuďom.
Znie bezstarostne, veselo, no je protestná. Čo je typické pre väčšinu piesní románskych kapiel podobného druhu – spojenie veselia a protestu. Čím sa odlišujú od väčšiny protestne, undergroundovo, alternatívne zameraných kapiel z Anglicka, ktoré sa tvária vážnejšie ako boh vojny. Doctor Prats definujú svoj hudobný štýl termínom „party-fusion“. Za povšimnutie stojí ich videoklip k piesni M´he Trobat. Jeho realizácia možno nestála ani cent. Dá sa to aj tak robiť, keď nie sú peniaze. Niekto musí aj začínať. Bez začiatku nemôže byť pokračovanie. Slávne, či neslávne.
Miroslav Potoček
