U brazílskej speváčky, skladateľky a hráčky na čelo menom Dom La Lena nemá zmysel vstupovať do diskusie o vlasti a ak sa jej hudbu pokúsite definovať čisto brazílskym spôsobom, urobíte jej tým vraj medvediu službu.
Hoci Dom La Lena pochádza z brazílskeho prístavného mesta Porto Alegre, odmalička cestuje po celom svete. Patrí ku generácii vychádzajúcej z viacerých kultúrnych zdrojov, šikovne pospájaných do osobnej hudobnej definície postavenej na rozmanitosti.
Uchopiť jej krehké a vzdušné pesničky spievané stíšenou hlasom nie je ľahké a bezradne vyznievajú aj mediálne skratky: mladý Brian Wilson, Joanna Newsom bossa novy alebo tieň Lhasy de La Sela. V skutočnosti jej piesne spievané španielsky, portugalsky a občas francúzsky, tvoria hudobný vesmír , v ktorom pátrať predstavuje stratu času na úkor počúvania.
Neukotvenosť a viacjazyčnosť je pre Dom výhodou: „Cítim sa voľná, aj keď stále spojená s Brazíliou. Nevyberám si vopred jazyk, ktorým budem spievať a melódie ku mne často prichádzajú so španielskymi alebo portugalskými slovami.
Tridsaťjedenročnej Dominique Pinto od detských rokov nechýbala odvaha ani cieľavedomosť.
Na štvrté narodeniny chcela pozvať obľúbeného Vivaldiho, čo samozrejme dosť dobre nešlo, ale keď sa v jedenástich s rodičmi presťahovala do Paríža a zaklopala pri dverách slávnej klaviristky France Clide, tá už ju do kurzov spevu a hudobnej náuky zobrala.
Dva roky na to, po návrate do Porto Alegre, prepadla zvuku čela, takže bez premýšľania zatelefonovala do Spojených štátov a skôr ako sa prekvapená majstrovská hráčka Christine Walewski spamätala, mala novú študentku. Pravda, od Dominique to vyžadovalo presťahovať sa za ňou do Buenos Aires, kde sa v trinástich stala najmladšou študentkou konzervatória. Od tej doby má nové meno Dom La Nena (maličká Dom).
Výzvam dokázala hravo čeliť aj keď sa s manželom (režisérom a tvorcom jej videoklipov Jeremiahom) presťahovala do Paríža. Nestačila sa ani okukať a už na čelo sprevádzala Jane Birkin, Juanu Molina, pri recitácii herečku Jeanne Moreau a debutový album „Ela“ jej v roku 2013 pomáhal vo svojom štúdiu natáčať britský pesničkár Piers Faccini.
„Tempo“ je jej tretím dlhohrajúcim albumom.
Počúvanie albumu nevyžaduje veľa času. Väčšina piesní sotva prekoná trojminútovú hranicu. Vďaka zmesi popu, world music a komornej hudby si môžete prostredníctvom týchto nahrávok oddýchnuť od starých časov. Dom La Nena tvrdí, že to nebolo úmyselné: „Veľa veciam venujeme pozornosť, ale zabúdame na to podstatné – na náš čas a zameranie, prítomnosť, to je to najcennejšie, čo máme.“
Preto každá pieseň odráža určitý časový okamih ako narodenie, očakávanie, starnutie, smrť.
Album „Tempo“ je návratom osobitej a neobvyklej hudobníčky. Bolo na čase!
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Dom La Nena)
