Priekopník francúzskeho elektronického popu Dominique Dalcan hľadá na albume „Last Night a Woman Saved My Life“ svoje libanonské korene. V nových skladbách počuť hlasy desiatich speváčok z arabského sveta a Iránu a akusticko-elektronický crossover medzi Orientom a Okcidentom.
Dominique Dalcan má pestrú umeleckú minulosť, ktorá je charakteristická popom, tanečnými nahrávkami i filmovou hudbou. Je považovaný za priekopníka francúzskej hudby, pretože začiatkom deväťdesiatych rokov ju omladil svojou elektronickou tvorbou. Neskôr kombinoval ambient, jazz a breakbeaty pod hlavičkou projektu Snooze a vytvoril hudbu k viacerým k filmom. Nájdete medzi nimi napríklad Zlatým glóbusom ocenený film „Ma vie en rose“ (Môj ružový život).
V minulosti spolupracoval s hudobníkmi ako Caetano Veloso, Ryuichi Sakamoto, Camille, či Autechre a získal viacero ocenení. V súčasnosti, vo veku 59 rokov, sa mu albumom „Last Night a Woman saved my Life“ splnil sen, pretože nové piesne ho vracajú k začiatkom. Dalcan sa totiž narodil v Bejrúte, bol adoptovaný a ako dieťa vyrastal v libanonskej rodine žijúcej na parížskom predmestí.
Libanonský návrat
Nový album vznikol na základe multimediálneho projektu, ktorý Dominique v roku 2020 realizoval v kultúrnom centre Centquatre v Paríži. Libanonské ženy tam rozprávali príbehy o svojom každodennom živote, o svojich snoch i nádejach a Dominique ich podfarboval orientálno-elektronickým kobercom. Na povrch tak vyplávalo viacero vecí, ktoré v ňom už dlho vreli. Zistil, že kultúru svojej vlasti takmer nepoznal, pretože mal z nej len niekoľko nejasných spomienok z detstva. Preto sa vydal hľadať hlas svojej neznámej matky prostredníctvom spolupráce s desiatimi speváčkami z arabského sveta a Iránu.
Hlasy žien
Prvou spoluprácou bola pieseň „Loin de ma terre“ s alžírskou speváčkou a skladateľkou Souad Massi. Jej hlas mu pripomenul nahrávky spevu legendárnej Fairouz, ktorú počúval ako dieťa. Táto skladba je zároveň jedným z dvoch duetov, ktoré Dalcan na albume spieva.
Nasledovalo deväť ďalších spoluprác: s Egypťankou Dinou El Wedidi, tuniskou speváčkou a hráčkou na qanun menom Hend Zouari, iránskou umelkyňou Rezvan Zahedi, sýrskou džezovou speváčkou Lynn Adib, legendárnymi libanonskými speváčkami Bernadette Yammine a Yarou Lapidus a mladou sudánskou speváčkou Sulafou Elyas. Všetky majú silné, osobité hlasy a väčšina z nich je pre ľudí mimo ich domovských krajín objavom.
„Pracujem so ženami, sú zdrojom inšpirácie a priezračnosti, obklopujú sa vecami, ktoré mi umožňujú posunúť sa vpred. Pomáhajú mi vyjadriť sa iným spôsobom. Poskytujú spojenie a puto. Túžba byť s ostatnými je to, čo dnešnej spoločnosti chýba“
Arabská melanchólia
Dominique chcel svojimi jedenástimi novými piesňami prežiť to, čo nazýva veľkou arabskou melanchóliou. V textoch svojich piesní preto tematizuje témy exilu a migrácie.
V skladbe „Loin de ma terre“ sa spieva: „Ďaleko od mojej vlasti – Moje srdce je osamelé“. Hudba je kombináciou hudobníkovho elektronického „know-how“ so zvukmi arabského sveta, s nástrojmi ako qanun a oud, arabeskami a textami v arabčine s andalúzskymi prvkami alebo samplami zo starých arabských filmov. Niektorými nahrávky vznikli dokonca len na smartfóne.
Dominique je známy svojou jedinečnou kombináciou organických a syntetických zvukov, ktoré dokázal skvele zúročiť aj na tomto albume. Názov „Last Night a Woman Saved My Life“ je poctou diskotékovej hudbe jeho mladosti a skladbe „Last Night A DJ Saved My Life“ od skupiny Indeep. Zároveň sa mu podarilo vytvoriť nový štýl, ktorý nazýva „svoj osobný folklór“ alebo elektro-arabský šansón.
NMR (foto: press Dominic Dalcan)
