Na novom albume „Jarak Qaribak“ spojili svoje sily izraelský spevák a producent Dudu Tassa s oceňovaným skladateľom a gitaristom Jonnym Greenwoodom, ktorého poznáme zo skupín Radiohead a Smile.
Existuje ilúzia, že izraelská hudba spadla z neba. Tých, čo si to myslia nechápme zle, v roku 1948 sa v novom štáte Izrael naozaj v mnohých veciach začínalo od nuly. Napriek tomu, to na palestínskom území a uprostred arabského sveta, práve v hudbe ale vlastne ani nebolo možné. Veď sa zrodila z veľkej prisťahovaleckej vlny.
Ako príklad nám môže poslúžiť izraelský rocker Dudu Tassa, a to aj napriek tomu, že jeho starý otec a strýko Saleh a Daoud al-Kuwaity (obaja Židia) sa narodili v Kuvajte a celý život žili v Iraku. Po nútenej emigrácii do Izraela upadli do zabudnutia a kým pre seba ich hudbu Dudu objavil a pretransformoval ju do rockovej reči, málokto tušil, že boli v Bagdade prirovnávaní k najvýznamnejším skladateľom a hudobníkom arabského sveta 20. storočia.
Izraelská hudba je navyše s vplyvmi susedných krajín prepojená a dáva jej to perspektívu sa k nim kedykoľvek ešte tesnejšie pritiahnuť.
„Album Jarak Qaribak považujem za milostný list arabskej hudbe,“ povedal pred vydaním Dudu Tassa.
Všetko Dudu podčiarkol s názvom albumu, ktorý vychádza z arabského príslovia, že je lepšie mať blízkeho suseda ako vzdialeného príbuzného. Lepšie povedané, tvoj sused je tvoj priateľ.
Zbierku prevažne starších arabských skladieb spievajú speváci z Blízkeho východu a Maghrebu a ich pôvodné vyznenie gitarou a syntetizátormi zatraktívnil spolutvorca albumu Jonny Greenwood. Vraj s predstavou, ako by si počínali Kraftwerk, pokiaľ by žili v 70. rokoch v Káhire.
Jonny sa na albume neobjavil náhodou
Za manželku má izraelskú výtvarníčku Sharonu Katan, ktorej rodina pochádza z Egypta. Izrael nie je zase taký veľký, takže bolo len otázkou času, než na seba obaja narazili. Najskôr si spolu zahrali a potom ju Jonny zobral s kapelou na turné s Radiohead.
Na albume sa obaja vyhýbajú politike a komentárom k disharmonickému arabsko-izraelskému spolužitiu. Namiesto toho vraj onen milostný list vložili do fľaše, hodili do mora a čakajú, kto ju vyloví a do tej hudby sa zamiluje. Uprostred toho, čo sa na Blízkom východe práve odohráva, u nich možno myslíte na alibizmus, ale nie vždy je nutné zatínať päste.
Jiří Moravčík, článok bol pôvodne napísaný pre Český Rozhlas (preklad: NMR, foto: press)
