Hudobník a producent Duhan pochádza z východného Slovenska, momentálne žije v Bratislave. Okrem produkovania sa venuje DJ-ingu, hre na klávesové nástroje a hudobnej postprodukcii. Vo svojej tvorbe sa nebráni experimentovaniu – nahrávaniu zvukov syntetizátora a samplovaniu starého swingu, funku a soulu, čím vytvára kontrast medzi old-schoolovým feelingom a moderným zvukom. Pri príležitosti jeho nového albumu sme s ním uskutočnili nasledujúci rozhovor.
Nedávno Ti vyšiel druhý album United Gravity. V čom je odlišný od debutového albumu Back To The Future z roku 2014?
Na obidvoch albumoch je mnoho hostí, United Gravity však má viac hosťujúcich rapperov a speváčok. Základnou rozdielnou črtou však je, že v porovnaní s debutom je viac akustický. Obsahuje nástroje ako napríklad trúbka, trombón, saxofón, čelo, živá basa atď. Nad albumom United Gravity som aj celkovo viac premýšľal, analyzoval a prehodnocoval ho s ľuďmi po hudobnej, grafickej a konceptuálnej stránke.
Ako sa rodili jednotlivé skladby a kto je ich výhradným autorom?
Vznik skladieb bol vždy odlišný. Vždy to však začalo skicou „vysekaného samplu“ alebo som si nahral pár zvukov zo syntetizátora. Asi ako každý producent mám hŕbu takýchto rozpracovaných nápadov, mnohé z nich už neotvorím nikdy, umenie je vec dokončiť v správny čas. Či už po nahrávaní alebo produkcii nechávam projekt chvíľu odležať, ale nie priveľmi dlho, pretože som toho „prepočúvaný“ a radšej začnem tvoriť niečo nové. Nevydávam skladby ešte zahorúca, vždy sa nájdu detaily, ktoré by ma potom mrzeli. Za všetkými skladbami z hľadiska základnej kompozície, mixu, aranžmánu či postprodukcie stojím ja.
Na albume sa spolupodieľalo niekoľko hostí. Ako vznikala táto spolupráca?
Väčšinu som oslovil ja, v podstate všetci súhlasili, nahrávanie s priemerným ale nadšeným hudobníkom môže vypáliť viac ako nahrávať s profesionálom, ktorý to berie len ako nejaký kšeft. Každému som sa snažil nechať voľnú ruku, aby album nemal rovnaký typ melodických liniek. Od niekoho som použil 40 percent materiálu, od niekoho 90, od niekoho 10 percent. S trubkárom sme napríklad za jeden večer na našom prvom stretnutí nahrali trúbku do desiatich skladieb, z ktorých sa sedem objavilo na albume. Celkovo však pri tvorbe kde je zakomponovaných veľa ľudí býva najťažšie to, že vždy sa nájde niekto, na koho sa musí dlho čakať.
Ako sa realizovalo samotné nahrávanie? Nahrávali ste spolu s hosťami skladby reálne v štúdiu, alebo to bola spolupráca na diaľku?
Okrem Bay_C-ho z Jamaiky a Jaime Hinckson z LA sa skoro všetky nástroje nahrávali buď priamo u mňa doma, alebo v skúšobni či štúdiu. Ak je to aj na diaľku, ale s profesionálom, nemyslím si, že by to bolo lepšie ak by sme to nahrávali spolu, to je však individuálne. Niektoré pasáže v skladbách znejú paradoxne ako vysamplované, stoja za nimi však reálni hudobníci.
Texty všetkých piesní sú v Angličtine. Nemal si chuť doplniť niečo na na album aj v Slovenčine?
Okrem skladby Aventure ktorá má francúzsky text, sú všetky skladby v angličtine. Celý album je dosť rôznorodý a preto som už nemal potrebu pridávať ďalší prvok v podobe jazyka, slovenčina by tam už bola akoby navyše. V troch skladbách sa ale nachádzajú „hlášky“ v českom jazyku v krátkom znení, aby to nieslo odkaz, no zároveň nerušilo nálady a atmosféru, ktorá sa nesie albumom. Náročné bolo aj zostaviť samotný playlist tak, aby to do seba zapadalo, mal som asi 20 verzií, viac ako som plánoval.
Myslíš si, že tvoja hudba je určená skôr domácemu, alebo zahraničnému publiku?
Myslím si, že moja hudba je určená domácemu aj zahraničnému publiku. Emócie je možné u poslucháča vyvolať aj bez slov či samotného textu.
Aké sú Tvoje najbližšie plány?
Obdobie „oldschoolu“ je albumom United Gravity uzavreté hrubou čiarou, budem sa snažiť to posunúť opäť niekam inam, čo sa týka samotného štýlu, či už po štúdiovej stránke, alebo live „performance“.
Róbert Gregor
