Enzo Avitabile – Lotto Infinito ( Black Tarantella / 2016 )
Pod pojmom „pesničkár“ si u nás mnohí ľudia nevedia predstaviť nikoho iného, len typického folkového barda typu Donovana. Vzývame Dylana, Cavea, Cohena, ktorí nás tento rok oblažili novými albumami. Sú to nesporne veľké osobnosti, no pod neustálym tlakom propagácie anglo-americkej scény, ktorou sa väčšina nechala zviazať akoby bola jediná hodná záujmu, sa k nám nedostávajú veľké osobnosti z iných hudobných scén, dokonca ani z tradičných, akou je scéna Talianska. Škodí to prehľadu a schopnosti zorientovať sa v hudobnom dianí. Práve teraz vychádza nový album talianskemu bardovi hýriacemu nápaditosťou.
Ten „bardo“ sa volá Enzo Avitabile. Dnes 61-ročný Enzo nahral 16 albumov ( spolu s kompilačnými a koncertnými 19 ), spolupracoval s umelcami svetového renomé ( James Brown, Tina Turner, Bill Laswell, Bob Geldof, David Crosby). Koncertoval na svetových festivaloch. ( Szíget / Budapešť ). A čo je najdôležitejšie, nie je kotlíkovým pesničkárom. Jeho tvorba posledných rokov neznie ako tvorba klasického pesničkára, ale ako tvorba nekompromisného experimentátora. Pritom je prijateľná aj pre širšiu poslucháčsku obec – melodicky príťažlivá, raz temperamentná, tanečná, inokedy rozjímavá, baladická. Enzo zámerne ignoruje biznis i módu, je skladateľom, spevákom, multiinštrumentalistom stáročnej talianskej hudby tarantella. Na každom jeho albume ju rôznymi spôsobmi inovuje. V niektorých skladbách ho sprevádza skupina bubeníkov rytmov bottari, bubnujúcich na drevené sudy.
Enzov nový album Lotto Infinito ( Nekonečné lotto ) je inšpirovaný mestom Neapol. Začína piesňou o jeho periférii Napoli Nord.
„Na tomto albume som chcel vytvoriť emócie, ktoré podnecujú reflexie k dôležitým otázkam sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarity. Pre tento účel je potrebný revolučný čin. No nie falošný, ale smerujúci ku skutočnému aktu svedomia“ – hovorí Enzo. „Mnohé piesne na Lotto Infinito sú duetá, ako napríklad duet s mladou marockou speváčkou Hindi Zahra. Prostredníctvom hudby a mojej práce som videl kus sveta – manieristické módy, talentové šou. Nikto nechce byť chudobný, každý chce dobre žiť. Tento album je hymnus na život na akomkoľvek mieste na Zemi. Zahŕňa protichodné, konfliktné zvuky z celého sveta. Je to moja ochranná známka. Známka neapolského hudobníka, ktorý mieša world music s jazzom a neapolskými piesňami do homogénnej zmesi. Je venovaný nezamestnanosti, imigrácii, porozumeniu, koexistencii“.
Enzo nie je dvadsaťročný mladík, no niektoré jeho hudobné nápady predstihujú aj kreatívnosť mnohých dvadsaťročných hudobníkov. Obzvlášť kombinácia tanca tarantella s rapom, napríklad teraz v piesni Amm´a Amm´a, v ktorej ho sprevádza bláznivý taliansky rapper Caparezza. A takisto sa po jeho boku objavuje nádejný pesničkár mladšej talianskej generácie – Alessandro Mannarino. Ale aj staršia dáma, famózna speváčka zo Sardínie – Elena Ledda. Skrátka, nový Enzov album je „multikultúrny a multigeneračný“. Po jeho vypočutí sa môže poľahky stať, že niektorí poslucháči povedia: „Na toto nie sme zvyknutí, toto nemusíme, to nie je naša káva. My len anglickú“. A opäť zvíťazí sila zvyku nad …
Miroslav Potoček
