Nové albumy predstavili Underworld, Leon Bridges i Pixies a so zaujímavými pesničkami prekvapili Derya Yıldırım & Grup Şimşek, Polo & Pan a domáca dvojica Pospiš & Sillay.
Po šiestich rokoch vydávajú Underworld album s názvom „Strawberry Hotel“, na ktorom nájdete zvuk techna 90. rokov i zvukové experimenty. Underworld tvorí waleská dvojica Karl Hyde a Rick Smith, ktorá začiatkom 80. rokov spolu pôsobila v novoromantickej skupine Freur. Ako duo vystupujú od roku 1987 a ich pieseň „Born Slippy“ preslávil v roku 1996 kultový film „Trainspotting“. Táto skladba nevyvoláva len nostalgiu, pretože je dodnes oslavovaná ako party hymna. „Strawberry Hotel“ oneskorila pandémia a je jedenástym štúdiovým albumom Underworld a prvým po šiestich rokoch. Dobrou správou je, že Karl Hyde má stále voľnú básnickú ruku a nestratil zmysel pre účinné obrazové vízie.
Texaský spevák Leon Bridges sa na svojom novom albume „Leon“ prepracoval do zvukového sveta 70. rokov. Retro soulový umelec sa zároveň pustil do hľadania vlastnej identity a zmyslu tvorby v Mexico City. Mnohomiliónová metropola je pre neho prekvapivo – ako spieva v prvom singli – „pokojným miestom“. Mohol tam totiž nahrať album, oslobodený od záťaže minulosti. Svojmu rodnému mestu Georgia venoval pieseň „Panther City“. Za zvukom albumu tentoraz cestoval v stroji času do inej dekády, čím je novinka paradoxne nadčasovejšia ako jeho predchádzajúce albumy, pretože soul 70. rokov ostal menej zakorenený vo svojej dobe.
Pixies so svojim desiatym albumom „The Night the Zombies Came“ prejavili náklonnosť ku kinematografii. Je to ich prvý album s novou basgitaristkou Emmou Richardson, ktorá v minulosti pôsobila v skupine Band of Skulls. Nové piesne boli nahrané v štúdiu Guilford Sound vo Vermonte s producentom aj predošlého albumu „Doggerel“ Tomom Dalgetym. Kapela na ňom ponúka kaleidoskopickú zmes tém, medzi ktorými nájdete druidizmus i apokalyptické obrazy. Black Francis v nových nahrávkach prezentuje svoje viaceré tváre, čím naznačuje nadväzovanie na minulosť a zároveň otvorenosť k novým témam.
Francúzske elektronické duo Polo & Pan tvoria Paula Armanda-Delilla (Polo) a Alexandre Grynszpana (Pan). Ich najnovší singel „Nenuphar“, ktorý vznikol v spolupráci s mexickou skupinou I.M YONI, bol nahraný v Mexico City. V skladbe sa s ľahkosťou mieša nostalgia a futurizmus s bezstarostnou radosťou. „Nenuphar“ v preklade znamená lekno, čiže kvet, ktorý sa v noci zatvára a na úsvite opäť otvára, čo symbolizuje každodenné duchovné znovuzrodenie. Táto symbolika je votkaná do podstaty skladby a pozýva poslucháčov na rytmickú cestu, počas ktorej je dovolené tancovať až do východu slnka. A ak sa dostaví tá správna nálada, treba si to zopakovať.
Po podpise zmluvy s Big Crown Records sa Derya Yıldırım & Grup Şimşek chystajú na jar budúceho roku vydať svoj tretí album. Kombo, ktoré kombinuje anatolské štýly s popovými a soulovými vplyvmi, odcestovalo do New Yorku do štúdia Diamond Mine, ktoré sa špecializuje na analógovú produkciu. V minulosti jeho služby využili významní hudobníci ako Charles Bradley alebo Sharon Jones a vedie ho Leon Michels zo skupiny El Michels Affair. Počas nahrávania vznikla skladba „Cool Hand“, ktorej videoklip zachytáva odviazaný charakter jej vzniku. Napriek ľahkosti a oduševnenia stelesňuje pieseň túžbu o neopätovanej láske. Derya ju vyjadruje spevom a virtuóznou hrou na bağlama.
Robert Pospiš & Martin Sillay sa spojili so slovenskou poetkou Milou Haugovou. Videoklip k prvému singlu z albumu „Srna pozerajúca na Polárku“, prichádza krátko po tom ako rešpektovaná poetka získala prestížne ocenenie „Zlatá Vlna“. Autorom sugestívneho videoklipu ku skladbe „Šťastie / Skoro nikto sa už na nič nepamätá“ je režisér a filmár Lukáš Teren. „Je to skladba, ktorá dokáže pohnúť priestorom. Mila rozpráva o mimoriadne krehkých veciach. Strhujúco a citlivo zároveň. Tak ako to vie iba ona. Okamžite po nahratí sme vedeli, že sa podarilo niečo neopakovateľné. Veríme, že rovnaký pocit budú mať aj poslucháči,“ povedal o novinke Robert Pospiš. „Melánia Ondrejčíková sa nechala uniesť do dervišského tanca. Lúče svetla hľadia tvár, farebná harmónia pohybu a hudby splýva v súzvuk. Poézia a tanec sa prepletajú, hranice medzi realitou a snom sa strácajú,“ dodal režisér klipu.
NMR (photo: FB Underworld)
