EDITORSKÝ VÝBER: 48/2023

Tentoraz nás zaujala spolupráca speváčok Björk a Rosalía, Fatoumata Diawara a jej nový videoklip, obvinenia Buffy Saint Marie a domáce novinky, ktoré zverejnili Vlado Nosáľ & The Avedons a Isobutane.


Výťažok zo spoločnej piesne „Oral“ speváčok Björk a Rosalía pôjde na ochranu prírody. Peniaze získané z jej predaja budú venované neziskovej organizácii, ktorá vedie kampaň proti priemyselnému chovu rýb na Islande. Hudobne sa obe umelkyne zamerali na melancholický, dramatický avantgardný pop, pričom v sprievodnom videoklipe sa pustia do roztržky. V skutočnosti však nejde o dve hlavné protagonistky, ale o avatarov vytvorených umelou inteligenciou, ktorí spolu nebojujú, ale trénujú, aby nakopali do zadku všetkých zloduchov sveta. Mimochodom, pieseň vznikla už koncom deväťdesiatych rokov, v období medzi albumami „Homogenic“ a „Vespertine“ a jej autorkou je Björk.


Novým videoklipom k piesni „Sete“ chce africká hviezda Fatoumata Diawara upozorniť na barbarskú praktiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktorá je stále rozšírená v mnohých častiach Afriky. Zároveň chce dať priestor deťom, ktoré si ho zaslúžia, pretože predstavujú nádej na lepšiu budúcnosť. Aj preto nahrávku dopĺňa Brooklyn Youth Choir, teda súbor mladých spevákov vedený vizionárskou zakladateľkou a umeleckou riaditeľkou Dianne Berkun Menakerovou ocenený cenou Grammy.


Buffy Saint Marie reagovala na obvinenia uvedené v investigatívnom dokumente, podľa ktorého táto mnohými oceneniami ovenčená kanadská speváčka nemá indiánske korene, čo je v rozpore s tvrdeniami od začiatku jej kariéry. S piesňami ako „Now That The Buffalo’s Gone“, „He’s A Keeper Of The Fire“ a „To Tell The Truth“ sa v 60. rokoch preslávila ako predstaviteľka domorodej komunity. Minulý rok sa na počesť jej 60-ročnej kariéry konal veľký televízny galavečer. Na pódiu vystúpili hviezdy kanadskej hudobnej scény, ako napríklad A Tribe Called Red. Šok v komunite nastal, keď kanadský mediálny kanál CBC odvysielal koncom minulého mesiaca dokument, v ktorom sa televíznym novinárom z investigatívneho seriálu „The Fifth Estate“ podarilo nájsť rodný list, podľa ktorého je speváčka biela Američanka s talianskymi koreňmi. Mnohí príslušníci pôvodných kanadských národov museli informácie z dokumentu najprv stráviť. Odvtedy boli výzvy na vyhlásenie čoraz hlasnejšie, a preto minulý víkend Buffy Saint Marie konečne zaujala stanovisko. Táto 82-ročná hudobná ikona naďalej trvá na svojom príbehu. Hneď na začiatku svojho vyhlásenia si však protirečila. Vždy tvrdila, že jej rodný list bol zničený, ako to bolo v prípade mnohých unesených domorodých detí. Teraz tvrdí, že rodný list má, no predpokladala, že bol sfalšovaný. Tiež povedala, že jej pôvod nemá nič spoločné so sledovaním spermií alebo koloniálnymi záznamami, ale s komunitou, kultúrou a vedomosťami. Viacerí členovia komunity ju vyzývali, aby sa podrobila testu DNA. Dokument CBC totiž okrem rodného listu zverejnil aj rodinné fotografie a príbehy jej netere a synovca. Fakty sa zdajú byť jasné. Domorodá komunita v Kanade je preto nespokojná so speváčkiným svedectvom. Vzhľadom na dôkazy mnohí dúfali v ospravedlnenie. Veď Buffy Saint Marie získala ceny Oscar a Polaris Prize – vždy v súvislosti s jej postojom aktivistky. Teraz by mala ceny vrátiť, pretože ich vzala tým, pre ktorých boli v skutočnosti určené.


Po roku prichádza Vlado Nosáľ a jeho kapela The Avedons s novou skladbou s názvom „Sweet Barbarian“. Vlado o nej povedal: „Táto pesnička je valčík určený všetkým, ktorí sa niekedy vo svojom živote cítili ako outsideri. Nie ste v tom sami. Skladbu som napísal na jedno posedenie, čo je vždy dobré znamenie. Dúfam, že dodá kúsok nádeje do týchto zvláštnych dní.“ Ku skladbe vyprodukovala Soňa Maletz jednoduchý videoklip.


Slovenský producent Martin Krajčír, známy ako Isobutane, vydal album nazvaný „旅“ s jedinou 47-minútovou epickou skladbou. „Prvýkrát v živote som sa rozhodol vytvoriť hudbu bez akýchkoľvek kompromisov, s dopredu nastavenými pravidlami. Táto výzva vyústila do albumu, ktorý považujem za najlepší, aký som kedy urobil. Na mojom hardisku mám viac ako 2000 skladieb a len zlomok z nich je na streamovacích platformách, CD-čkách a vinyloch. Nie som perfekcionista a verím v to, že rozrobené skladby musia byť hotové predtým, ako idem večer spať a zresetujem svoj mozog. Veľmi ma inšpirovala téma daydreamingu, ale tiež domova, respektíve návratu domov. Hudobne ma ovplyvnil Jun Fukamachi a jeho album Quark, na ktorý som natrafil náhodou. Uvedomil som si, že už dlho rozmýšľam o tom, že by som spravil prúd hudby, ktorý stále napreduje, nevracia sa k témam a nie je stavaný po trackoch, ale pôsobí skôr ako príbeh,” vysvetľuje Martin postup pri svojej tvorbe.