Napriek tomu, že El Búho pochádza z Anglicka, v jeho žilách mu kolujú tropické vibrácie a rytmy. Jeho vášeň pre rozmanitosť kultúry Latinskej Ameriky ho podnietila študovať hispanistiku na univerzite a neskôr sa stať hudobníkom. Jeho hudobný rozhľad odzrkadľuje album „Strata“, ktorý vám predstavíme podrobnejšie.
Robin Perkins, alias El Búho v detstve počúval REM, Crowded House, Buena Vista Social Club, Radiohead, Queen, Enyu a The Stranglers. Ako tínedžer mal tiež rád Oasis, Flaming Lips, Radiohead, alebo skupinu Arcade Fire.
Rádiová šou Johna Peela na BBC Rádiu 1 mu neskôr umožnila vstúpiť do iného sveta. Vďaka tomuto programu sa zoznámil s dovtedy neznámou hudbou. Keď odišiel na pol roka zo školy a vydal sa na cestu po Strednej Amerike, tak ho do sveta „world music“ uviedol projekt Buena Vista Social Club. Najviac si pamätá na Kubu: uchvátil ho reggaeton burácajúci z áut, všadeprítomná hudba a rytmy, život a perkusie. Pamätá si aj na hudbu Manu Chaoa, ktorá znela z každého hostelu. Ale až keď odišiel na univerzitu v Glasgowe študovať latinskoamerické štúdiá objavil celý ten iný svet latinskoamerickej ľudovej a populárnej hudby, ktorý ho nikdy neprestal zaujímať.
Prvým vstupom do nového sveta bola cumbia. Nebol veľkým fanúšikom salsy, ale cumbia bola v niečom iná, čo sa sa mu ťažko vysvetľuje. Školu skončil diplomovou prácou o klasickej piesni „Mulher Rendeira“, ktorá bola spojená s legendárnym kovbojom Lampião z brazílskeho regiónu sertão. Čas strávený počas ročného štúdia v Buenos Aires a cestovaním po Latinskej Amerike ho potom ponoril do hudby súčasnosti i minulosti. Chodil na party vydavateľstva ZZK a počúval množstvo pirátskych cédečiek s hudbou Huayno, Roots of Chicha, cumbias villeras až po venezuelský folk.
Keď sa rozhodoval o svojom umeleckom mene, tak vedel, že to musí byť vták. Vtáky sú súčasťou jeho života a predstavujú pre neho niečo výnimočné. Pseudonym „El Búho“, čiže sova mu dával zmysel, pretože sovy sú vo viacerých kultúrach silné, duchovné vtáky – predstavujúce poznanie, tajomstvo a určitú temnotu. Sú tiež nočnými vtákmi. Prvé samostatné nahrávky mu začali vychádzať v roku v 2012, no debutový album mu vyšiel až v roku 2017 pod názvom „Balance“. Jeho názov má ten istý význam v španielčine i v angličtine. Neskôr na túto nahrávku nadviazal albumami „Camino de Flores“ (2018) „Ramas“ (2020) a niekoľkými kolekciami remixov a kompilácií.
Radosť zo života a klimatické zmeny
El Búho na albume „Strata“ kombinuje zvuky a inšpirácie z Latinskej Ameriky so svetom elektronickej hudby. Hosťujú na ňom kolumbijská a päťkrát na Grammy nominovaná skupina Bomba Estereo, Nita zo španielskej skupiny Fuel Fandango a švédsko-kolumbijské duo Minuk.
Tento jeho najosobnejší album predstavuje potrebu popasovať sa s túžbou po šťastí, radosti a vďačnosti za každodenný život a zároveň reagovať na dôsledky klimatických zmien.
Robin sám opisuje svoj štýl ako „prírodnú elektroniku“, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dnes už etablovanej latinskoamerickej, elektronickej hudobnej scény. Pravidelne spolupracuje a vystupuje so svojimi kolegami Chancha Via Circuito, Nicola Cruz, Barrio Lindo a Dengue Dengue Dengue a vedie tiež vlastnú nahrávaciu spoločnosť Shika Shika.
Pieseň „Timini“ je venovaná Robinovmu druhému synovi Oscarovi, ktorý si vyslúžil prezývku Petit Mini (Malý Mini), neskôr „Timini“. Skladba bola inšpirovaná šumením vetra a lístia, keď Robin kráčal domov z nemocnice večer po Oscarovom narodení. Celá skladbu sa zrodila počas jedného vyčerpávajúceho a emotívneho posedenia.
Spolupráca so skupinou Bomba Estereo vznikla vďaka priateľstvu so speváčkou Li Saumet, ktorú poznal prostredníctvom spoločných priateľov. Prvýkrát sa stretli začiatkom roka 2023 v Mexiku, keď na festivale Tecate Pal Norte obaja vystupovali s Toy Selectah, ďalšou z Robinových raných inšpirácií. Pieseň „Brujeria“ je o prijatí moderného druhu čarodejníctva a o využití tohto druhu sily na reflexiu a liečenie rán minulosti v krajine akou je Kolumbia.
Skladba „Cenizas de Agua“ je nahraná so speváčkou Nita zo skupiny Fuel Fandango. Kombinuje Nitin hlboký hlas inšpirovaný flamencom s El Búhovým pôsobivým rytmom poháňaným samplami s vokálmi, pulzujúcimi padmi a zvukom koktajúceho syntetizátoru.
„Všetci nemusíme byť aktivisti, nemôžeme byť vždy stopercentne dokonalí a všetci máme protiklady. Žiť v popieraní seba samého nie je zdravé a nepomáha to. Prijmite krásne veci, nájdite silu kolektívu a prispejte k tomu, v čom ste dobrí alebo čo vás baví“.
Podstatou albumu „Strata“ je vychádzanie zo snahy žiť v danom okamihu a užívať si privilegovaný život. Mnohí z nás prežívajú pocit strachu, že svet už nikdy nebude taký ako predtým. Klimatické zmeny začínajú skutočne doliehať a treba si uvedomiť si, že nás čakajú ťažké časy. Nové skladby sú o nájdení pokoja a rovnováhy.
El Búho strávil posledné roky prepájaním dvoch svetov: jeden ako organizátor projektu DJs For Climate Action a druhý s projektom „A Guide to the Birdsong“, ktorý spája producentov elektronickej hudby zaujímajúcich sa o ohrozených vtákov. Svojou hudbou chce zvyšovať povedomie a získať finančné prostriedky na ich prežitie.
Róbert Gregor (foto: press El Buho)
