Elektroproducenta menom Guedra Guedra z Maroka a tuniského Nuriho priviedla k úspechu myšlienka uviesť tranzové rytmy starodávnych obradov severnej Afriky do kontextu 21. storočia. O to isté sa snaží aj kolektív českých a slovenských elektronických producentiek a producentov na výnimočnej kompilácii „Liptov“.
V našom kultúrnom obzore mala katolícka cirkev z rozbubnovaných rytmov takú hrôzu, že to v konečnom dôsledku, až na lokálne výnimky, viedlo k ich odstráneniu. Takže zatiaľ čo česko-slovenskí producenti musia do remixov ľudovej hudby rytmy implantovať, tí severoafrickí majú postarané: tá na nich stojí odjakživa; bez nich by totiž bola ako telo bez duše.
Marocký DJ a producent Abdellah M Hassak alias Guedra Guedra to takisto vie. Africké hranice sú novodobý koncept jeho albumu s názvom „Vexillology“ (veda študujúca vlajky), v ktorom podsúva alternatívny pohľad na Afriku, kde hranice neurčujú politici, ale historické kultúrne spriaznenosti. Abdellahova celoafrická hudba má byť potom pokusom zjednotiť tranzové rytmy severnej Afriky s tými západoafrickými do druhu fiktívneho univerzálneho obradu, v ktorom sa elektronika prelína s akustickými nástrojmi, hlasmi spevákov a prírodnými zvukmi.
Rodák z Casablanky má vlastnú rozsiahlu zbierku starých platní, pátral tiež v mnohých archívoch a následne zostavil úchvatnú kompiláciu „A Brief History of Morocco ‚s Electronic Music“.
Najdôležitejší je ale pre neho osobný kontakt: tmelom väčšiny skladieb sa preto stali v teréne ním urobené nahrávky. Z juhomarockého regiónu Guelmim si priviezol dokonca novú umeleckú identitu: guedra je nielen tuaregský rituálny tanec oslavujúci lásku k bohu a ľuďom, volá sa tak aj bubon, spolu s tlieskaním jediný sprievodný nástroj.
Na vystúpenie si Abdellah nasadzuje masku, čo nie je nezvyčajné, robia to aj iní, ale ani on to nemá zo svojej hlavy: má byť poctou berberskému národu Zayanes, žijúcemu po stáročia v Strednom Atlase, preslávenom kruhovým tancom ahidous, kedy ženy a muži dosahujú kolektívneho tranzu spevom a hrou na rámový bubon bendir.
Sám sebou pod maskou z korálok
Mohamed Amine Ennouri alias Nuri sa tiež skrýva pod maskou z korálok, ale z iného dôvodu: „Pred publikom sa hanbím, dokonca sa veľmi červenám a takto môžem byť sám sebou.“
Premena bubeníka tuniskej undergroundovej rockovej a multimediálnej scény v elektroproducenta a člena globálnej platformy Arabstazy, začala v roku 2010 na dánskom ostrove Bornholm, kam bol pozvaný k vytvoreniu spoločného predstavenia s tanečnicou japonského divadla Butoh Ainarou Lopez. S elektronickou scénou sa kontaktoval až vo Francúzsku a po návrate do Dánska, kedy sa medzitým vrátil domov študovať rytmy tuniského liečebného náboženského obradu stambeli a tranzové účinky Gnawa. Neskôr navštívil archívy UNSECO a do svojich viacvrstvových elektrokompozicií albumu „Irun“ zaniesol štýly z celej Afriky.
„Pri skladaní ma riadi myšlienka dostať sa z bežných rámcov a snaha dekontextualizovat hudobné žánre. Nie som umelcom okamihu, v štúdiu, sa na rozdiel od koncertov improvizuje veľmi málo a jednotlivé skladby mi zaberú veľa času, pretože používam nahrávky zhotovené v teréne, napríklad záznamy rituálu Gnawa,“ vysvetlil Nuri podstatu svojej zmyslov pohlcujúcej práce, s ktorou si na experimentálnej elektro-tradičnej scéne urobil veľké meno.
Nemenej originálne na kompilácii „Liptov“ pôsobí kolektív českých a slovenských elektronických producentiek a producentov, oslovených pražským komunitným centrom Punctum.
Zo zborníku „Liptov – Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry“, spoločnom diele etnografa Viliama Jána Grusku a skladateľa Svetozára Stračinu vydanom v roku 1982, si vybrali ľubovoľné piesne a premenili ich k obrazu svojmu.
Do istej miery ide o prelomový okamih, pod taký odvážny a často aj radikálne poňatý tlak sa ľudová hudba v našich končinách totiž ešte nedostala. Pre niektorých producentov išlo vraj o konfrontačnú výzvu, iní už s ľudovou hudbou do istej miery v minulosti pracovali; alebo na ňu mali osobné spomienky, čo je prípad Olivera Torre, autora remixu „Liptovská Revúca“.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Guedra Guedra, Nuri)
