Elza Soares - A Mulher do Fim do Mundo (Circus / Natura Musical, 2015)
Na albume A Mulher Do Fim Do Mundo (Koniec sveta žien) je niečo výnimočné. Nahrala ho totiž Elza Soares, 78-ročná brazílska speváčka. Navyše obsahuje piesne v štýle nekompromisného undergroundu, viac-menej rockového, alternatívneho. Takéto niečo nemá na Slovensku obdobu – undergroundová babička. Elza Soares, ktorú v roku 2000 odmenila BBC cenou „Najlepšia speváčka tisícročia“, bola prevažne interpretkou MPB (Brazílskej populárnej hudby), čiže popu, nie undergroundu. Nikdy sa síce svojim speváckym prejavom s nikým nemaznala, občas aj zlostne zarevala, zabŕdla do všelijakých štýlov, do samby, bossa novy, jazzu, rapu, hip hopu, rocku, elektronickej hudby, ale teraz dala definitívnu frčku všetkým, ktorí pristupujú k starým speváčkam a spevákom diskriminačne.
Samozrejme, je to aj zásluhou jej povahy a názorov, nikdy nebola žiadna hudba pre ňu dosť nekonvenčná. Celý život sa snažila uniknúť tuctovosti, vždy mala v sebe niečo undergroundové. Možno i preto, že vyrastala vo favele Rio de Janeira ( favela – brazílske pomenovaniu slumu), v zúfalo chudobných pomeroch, prežila v živote ťažké chvíle, stratila dve deti. A osudom ťažko skúšaní umelci vedia do svojho prednesu vniesť emócie vyjadrujúce tragiku prirodzene. Čo je pre určité druhy undergroundu predpoklad dôveryhodnosti.
Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že prvý album Elzy Soares vyšiel v roku 1960, čiže v dobe, keď ešte pojem rockový underground neexistoval a dnešné stálice slovenskej pop music stáli pred začiatkom svojej kariéry, tak si človek asi uvedomí, čo všetko môže mať madam Elza za sebou a nezostáva nič iné, len sa pred ňou pokloniť. A teraz, keď sa spojila s avantgardnými hudobníkmi Vanguarda Paulista, nezávislého kultúrneho hnutia mesta Sao Paula, ktoré vznikalo v roku 1979, fakticky súbežne s anglickou nezávislou scénou alternatívnej hudby, tak to už je nielen hodné poklony, ale možno i zápisu do Guinessovej knihy rekordov.
Album A Mulher Do Fim Do Mundo začína akoby len tak bez prípravy, Elza spieva sama v tichu, pre seba. A to, čo nasleduje ďalej by snáď bolo možné nazvať alternatívnou rockovou sambou, tu nasiaknutou rapom, tam elektronickou hudbou, hlukom, skreslenými zvukmi, disonanciou. Jadrom celého tohto projektu, následkom ktorého by asi Elza vyzerala v očiach poslucháčov hudby TV Senzi ako vyšinutá, sú dvaja páni – Romulo Fróes a Guilherme Kastrup – opory dnešnej Vanguarda Paulista. Je to jedna z najštedrejších a najhumánnejších žien, aké som kedy mal možnosť stretnúť – pochvaľuje Kastrup Elzu. Témy textov piesní sa krútia okolo násilia, ktorého sa manželia dopúšťajú na svojich manželkách, okolo transsexuality, drogovej závislosti. Budeš ľutovať, že si na mňa zdvihol ruku! – spieva Elza v piesni Maria Da Vila Matilde. A v piesni Červené svetlo (Luz Vermelha) sa črtá apokalypsa, streľba, vyprázdnené ulice – Svet skončí v jame plnej výkalov. Na internete ktosi napísal: Tento album je ťažké pochopiť, ak nemáte skúsenosti s albumami ako Trout Mask Replica – Captaina Beefhearta.
Miroslav Potoček
