Elza Soares - Deus É Mulher (Deckdisk, 2018)
Údajne osemdesiatsedemročná brazílska speváčka Elza Soares sa neprestáva rútiť na plný plyn a ktovie, ako ďaleko má pedál ešte na podlahe. Súdiac podľa zvukovo robustnej, punkovo zúrivej novinke, zrejme stále dosť silno. Požehnaná staroba má jednu výhodu: môžete si hovoriť, čo chcete; ako Elza provokoje, prelamuje tabu, nadáva, s ničím sa nepára a púšťa sa do diskurzu s politikmi, na ktorých sa mladí necítia a iní sa boja následkov. Zoznam hriechov krajiny prežívajúcej hlbokú politickú a ekonomickú krízu nemá podľa Elzy konca a zodpovedá tomu jej drsný slovník. Povzbudená vzostupom brazílskeho feminizmu a LGBT aktivizmu, dianím, ktorému predchádzajúcim albumom de facto dodala odvahu, teraz napríklad katolíckej a sexistickej Brazílii vmietla anarchistické presvedčenie: „Boh je žena. Čierna žena.“
Smotánku progresívnej, rockovej, jazzovej a elektronickej scény zo São Paula s ňou znovu do boja vedie producent a bubeník Guilherme Kastrup. Pribudlo však veľa hudobníčok a autoriek, čím sa dá, spolu s témami „o ženskej duši“, vysvetliť ústup od predchádzajúcich rozostrených avantgardných pozícií smerom ku skladbám s jasnejšími kontúrami z moderného štýlu bossa nova, post-punku, elektro-rocku, afrobeatu alebo psychedélie a takú skladbu Banho – dar popovej speváčky Tulipy Ruiz so sprievodom ženského bubenícko-vokálneho ansámblu Ilú Oba de Min – si dokážete predstaviť v hitových rádiách. Smola, asi to nevyjde: nová hymna brazílskych lesbičiek, alegória o telesných tekutinách vychádzajúcich z očí, 
úst a vagín, muža varuje: „Nebudem vás počúvať, pretože som celá mokrá.“ Zato rytmicky „ľúbivá“ Eu Quero Comer Você, s dychovou sekciou a lascívnymi spevom Elzy, sa po nich, ako napovedá preklad, naopak „sápe“: chcem ťa „šukať“.
Nechcela natočiť pokračovanie predošlého albumu Mulher do Fim do Mundo, to by vraj nebola ona, lenže povedať vám to vlani, predtým než vošla s mladíkmi znovu do štúdia, snáď by ste – áno, ten vek – predsa len čakali pokojnejšie pokračovanie. A ono nie: u tých najnahnevanejších skladieb – Exú nas Escolas s raperom Edgarom, Dentro de Cada Um alebo Credo – navyše nutne uvažujete, kam sa naštvaná sexuálna dračica vydá nabudúce.
Jiří Moravčík (foto: Jorge Rosenberg)
