Emicida - AmarElo (Lab Fantasma, 2020)
Emicida je brazílsky raper, producent, módny návrhár a popredný predstaviteľ súčasnej brazílskej hudby. Úderné texty z jeho nového albumu AmarElo odkazujú na ochranu a rešpektovanie viery bez ohľadu na farbu pleti, alebo spoločenskej triedy.
Emicidova kariéra sa začala v roku 2009, kedy mu vyšiel prvý mixtape. Predalo sa z neho viac ako desaťtisíc kópií, čím sa svojou hudbou preslávil po celej Brazílii. AmarElo je jeho tretím albumom. Vyšiel na jeho vlastnej značke Lab Fantasma, ktorá je tiež zameraná na kultúru a módu určenú predovšetkým brazílskej černošskej populácii.
V hudbe Emicidu počuť okrem súčasnej brazílskej hudby i gospel, rock, jazz, sambu, trap a predovšetkým hip-hop.
Na nových piesňach spolupracovali okrem kubánskeho dua Ibeyi známi brazílski hudobníci Zeca Pagodinho, Marcos Valle a Dona Onete. Ruku k dielu priložili aj speváci evanjelia Fabiana Cozza, Pastor Henrique Vieira a Pastoras do Rosárioa, ktorým sa podarilo prepojiť brazílsky hip hop (macho) s LGBTQ kultúrou. Popové duo Majur & Pabllo Vitta spojilo sily s Emicidom v titulnej skladbe albumu.
V piesni Principia prejavuje jej autor presvedčenie, že náboženstvo nemusí byť binárne.
Zameranie albumu na vieru pre všetkých je obzvlášť relevantné, pretože Brazília v súčasnosti prežíva výrazný nárast evanjelikov (takmer tretina obyvateľstva a vlády). V posledných mesiacoch, najmä v Riu, bolo zničených, alebo poškodených niekoľko desiatok afro-náboženských zariadení. Candomblé – afro-brazílska náboženská tradícia a najčastejšia viera predmestskej populácie (favela) sa stala obetným baránkom a nepriateľom ľudu.
Zrelé emócie
Emicida bol v minulosti obávaným rebelským raperom. Jeho umelecké meno sa dá preložiť ako vrah. Svojou hudbou v súčasnosti tvrdo protestuje proti životným podmienkam v Brazílii. Na novom albumu AmarElo dokazuje, že vyrástol ako človek i umelec. Nový album stojí na štyroch pilieroch: pokoj, jasnosť, súcit a odvaha. Pokoj, pretože pri ňom sa dá lepšie reflektovať, jasnosť uľahčuje dostať sa do pozície druhých. A súcit je nasledovaný odvahou zmeniť veci.
Brazília nebola svedkom tak silného umeleckého odporu voči vláde od hnutia Tropicália v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Je to prvýkrát, čo sa hudba akoby pozerala priamo do očí utláčaných. Emicida vidí svetlo tam, kde ostatní nemôžu.
Emicida nedávno prehlásil: Najhorším zločinom je, že ma nechajú definovať moje traumy. Ak nič neurobíme, odovzdáme trofej našim nepriateľom.
Róbert Gregor (foto: Júia Rodrigues)
