Hlavnou inšpiráciou albumu „Miss Flower“ islandskej speváčky a skladateľky Emiliany Torrini boli staré milostné listy.
Emiliana Torrini dosiahla medzinárodný úspech už pred 15 rokmi skladbou „Jungle Drum“. Islanďanku s talianskymi koreňmi poznajú aj fanúšikovia trilógie „Pán prsteňov“ vďaka piesni „Gollum’s Song“, ktorú v roku 2002 naspievala pre film „The Two Towers“. Potom sa na istý čas odmlčala a pripomenula sa až v minulom roku vynikajúcim albumom „Racing The Storm“, ktorý nahrala s belgickým duom The Colorist Orchestra.
Tentoraz máme dočinenia s jej prvým sólovým albumom po desiatich rokoch, ktorý bude sprevádzať veľké koncertné turné. Na Slovensko zavíta speváčka počas tohto roka dvakrát. Vystúpi na festivale Pohoda a v októbri na samostatnom koncerte v bratislavskom klube MMC.
Sexi šesťdesiate roky
Album „Miss Flower“ vychádza zo starých milostných listov, ktorých adresátkou bola Geraldine Flower s búrlivým milostným životom. Dostala deväť ponúk na sobáš, no nikdy sa nevydala. Muži ňou boli väčšinou posadnutí, no listy neboli len od mužov. Príbehy v nich boli také bizarné, že Emilianu inšpirovali k novému albumu.
„Listy obsahovali takú sexi atmosféru šesťdesiatych rokov,“ povedala Emiliana.
Emiliana, jej priateľka Zoe a dlhoročný spolupracovník a producent Simon Byrt preštudovali množstvo listov, denníkov a fotografií, čím odhalili príbehy slobodného ducha, ktorý sa vzoprel spoločenským normám.
Ideálny soundtrack
Emiliana žije v súčasnosti vo Veľkej Británii a na svojom ôsmom štúdiovom albume prepája nadobudnutú nostalgiu so svojimi víziami. Piesne sa zaoberajú citmi (The Golden Thread), túžbou a vyznaním lásky (Miss Flower) alebo nevyriešeným vzťahom medzi Geraldine Flower a zamestnancom CIA (Black Water).
Emiliane ako textárke dodali texty z listov množstvo inšpirácie a pomohli jej vdýchnuť život novému príbehu. Hudba albumu je väčšinou uvoľnená a pôsobí ako ideálny soundtrack k horúcim letným večerom. Miestami pripomína Goldfrapp, alebo Bjork, pričom Emiliana nestráca svoj vlastný výraz.
Jej hlas pôsobí väčšinou jemne a nevinne, no vždy má špecifickú atmosféru, schopnú prepínať z detsky drzých na sugestívne a vášnivé tóny.
Album „Miss Flower“ sa končí krátkou inštrumentálkou s názvom „A Dream Through The Floorboards“, v ktorej zvuky klavíra a vŕzgajúcej podlahy evokujú časy listov o láske, vášni, tajomstve a zmyselnosti, ktoré nám zrejme súčasná digitálna komunikácia už nikdy nevynahradí.
Róbert Gregor (foto: press Emilana Torrini)
