Ezéchiel Pailhès - "Oh!" (Circus Company, 2020)
Na novom albume „Oh!“ zhudobnil francúzsky hudobník, spevák a skladateľ Ezéchiel Pailhès verše starých básnikov ako William Shakespeare, Victor Hugo, Pablo Neruda a ďalších.
Ezéchiel Pailhès je jedným z najzaujímavejších súčasných francúzskych skladateľov a hudobníkov. Jeho tvorba je charakteristická vďaka elektronickej hudbe, klasike, šansónu a jazzu. V minulosti sme ho poznali ako polovicu elektronického dua Nôze, ktoré vystúpilo niekoľkokrát i na Slovensku. So svojím partnerom Nicolasom Sfintescu hral po celom svete a nahral päť albumov. Ich skladba „Danse avec moi“ (vrátane rôznych remixov) sa stala vo Francúzsku hitom a občasne ju môžete počuť aj z nášho vysielania. Sfintescu sa rozhodol pred pár rokmi zmeniť svoju profesiu, stal sa kuchárom a otvoril si reštauráciu so špecialitami z morských plodov v Bretónsku. Od tej doby pôsobí Ezéchiel ako sólista. Už na svojom druhom sólovom albume „Tout va bien“ (2017) použil dve básne od Shakespeara a pretransformoval ich na hudbu. Pieseň „Eternel été“ bola hraná nielen vo francúzskych rádiách.
Zabudnutí básnici.
Na albume „Oh!“ sa nachádza jedenásť piesní, ktorých texty vychádzajú z veršov od Victora Huga, Williama Shakespeara, Pabla Nerudu a Marceline Desbordes-Valmore. Francúzska spisovateľka Marceline Desbordes-Valmore v nich zohráva osobitú úlohu, pretože na albume má zhudobnené až tri básne. Táto spisovateľka, speváčka a herečka je považovaná za jednu z najväčších poetiek 19. storočia, dnes je však takmer zabudnutá. Jej tvorbu inšpirovala poézia najvýznamnejších francúzskych básnikov ako Verlaine a Rimbaud. Ezéchiel ju objavil náhodou, pretože jeho priateľka mu darovala knihu s jej básňami. Okamžite v jej textoch spoznal muzikálnosť a rytmus.
Mélodie francaise.
V niektorých prípadoch musel Ezéchiel zasiahnuť tak, aby sa z textov mohli stať šansóny. Desaťslohová báseň Victora Huga „Ach! Pourquoi te cacher?“ musela byť napríklad skrátená. Iné básne, pretože sa stali piesňami, potrebovali refrén – niečo, čo je v poézii zriedkavé. S veľkou úctou k pôvodným textom Ezéchiel prevzal na seba zodpovednosť prerobiť niektoré texty tak, aby boli ich riadky spevnejšie.
Adaptácia básní má dlhú tradíciu nielen vo Francúzsku. Robili to už Francis Poulenc, Gabriel Fauré, neskôr Leo Ferré, Serge Reggiani a Serge Gainsbourg. Tento žáner sa vo Francúzsku nazýva „Mélodie francaise“. Ezéchiel sám na album napísal iba jeden text, ktorý do zbierky výborne zapadá. V piesni spieva do zvukov syntetizátora a klavíra o tom, že musí ísť ďalej, aj keď chce spať v náručí so svojou milovanou.
Hlas a hviezdy.
Ezéchiel je na tomto albume spevákom viac ako kedykoľvek predtým. Jeho hlas je tichý, zvučný, oduševnený. 44-ročný hudobník nikdy nechodil na hodiny spevu, na svojom speve ale pracoval tak, aby vyhovoval jednotlivým skladbám. Chcel, aby bol jeho hlas sólovým nástrojom a nebol prekrytý zbormi, alebo zvukmi v pozadí. V štyroch piesňach skôr vokalizuje, k čomu ho inšpirovali výlety do vesmíru a objavy nových hviezd s často podivnými a poetickými menami.
Skryté nástroje.
Ezéchiel nahral takmer všetky nástroje sám vo svojom domácom štúdiu v Montreuile. Hrá na klavír, rôzne syntetizátory ako Korg, Moogs, Clavietta a digitálne spracoval zvuky všetkých nástrojov. Použil aj zvuk saxofónu a často upravoval i ďalšie nástroje alebo menil ich zvuk tak, že je ťažko rozpoznateľný. Ezéchiel sa zaujíma o zvuk a jeho účinok. Poslucháči by podľa neho nemali premýšľať o tom, čo počujú, ale jednoducho počúvať. V niektorých prípadoch manipuloval so zvukmi svojho klavíra tak, aby znel inak. Pokladal ruku na struny, prekrýval ich a polepil rôznymi vecami, akými boli lepiace pásky, klince, perá, guma, látka i loptičky na stolný tenis.
Jemná elektronika a emócie.
Piesne na albume „Oh!“ sú zmesou štýlov ako lo-fi jazz, šansón, pop, house, alebo francúzskeho žánru Musette. Vďaka jemnej elektronike miestami pripomínajú hudbu Nôze. Dôležité sú aj rytmy, v ktorých počuť náznaky hip-hopu. Skladby sú melancholické a plné emócií. Názov albumu „Oh!“ znamená prekvapenie (napr. nad zvukom tohto albumu), ale aj veľa ďalších emócií, ako je utrpenie či obdiv, čo je odvodené priamo z romantických básní, v ktorých sa často vyskytuje výkričník.
Róbert Gregor (foto: press Ezéchiel Pailhes)
