Londýnska afro-jazzová skupina Ezra Collective vznikla v roku 2012 v rámci britského jazzového propagačného programu Tomorrow’s Warriors. Rýchlo si získala povesť kvalitnej koncertnej kapely a na svojom treťom štúdiovom albume „Dance, No One’s Watching“ zachytáva živú energiu zvádzajúcu k tancu.
Bývalý profesionálny futbalista a ikona Arsenalu Londýn Ian Wright veľkolepo uvádza skladbu „Shaking Body“, v ktorej sa následne rozozvučí chytľavá sekcia dychovej sekcie trubkára Ifeho Ogunjobiho a tenorsaxofonistu Jamesa Mollisona. Ian Wright je jedným z blízkych priaznivcov skupiny Ezra Collective, ktorí sa zúčastnili na nahrávaní v štúdiách Abbey Road v Londýne.
Skupina patrí k známym predstaviteľom oslavovanej britskej jazzovej scény. Na jej novom albume „Dance, No One’s Watching“ sa mieša jazz, highlife, afrobeat a hip-hop, čo podčiarkuje atmosférické jadro. „Boli tam všetci. Hrali sme. Tak vznikol ten pravý živý pocit,“ hovorí bubeník, líder kapely a fanúšik Arsenalu Femi Koleoso, ktorý so svojím bratom basgitaristom TJ Koleosom tvorí rytmický motor kapely. Kapela nahrala svoj nový album len za dva dni a hranie pred publikom je zapracované do jeho finálnej verzie.
Hudobný denník
Po úspechu druhého albumu „Where I’m Meant To Be“ sa Ezra Collective stali prvým jazzovým zoskupením v histórii, ktoré v roku 2023 získalo prestížnu britskú cenu Mercury Prize. Počas tohto obdobia veľa cestovali, hrali na festivaloch a v kluboch. Kapela sa opäť predstavila na festivale Glastonbury a v New Afrika Shrine v nigérijskom Lagose, nástupníckom klube zakladateľa afrobeatu Felu Kutiho.
Skupina, ktorej väčšina členov má korene v Nigérii a ktorej láska k afrobeatu je na albume „Dance, No One’s Watching“ neprehliadnuteľná, zložila piesne na nový album počas svojho koncertného turné. Pre Femiho Koleosa sú tieto skladby v podstate ako záznamy z denníka: „Milujem cestovanie po svete, inšpiráciu a tvorbu hudby, no nič nenahradí to, keď si sadnete s chlapcami a hráte.“
Nočná párty
„Dance, No One’s Watching“ je koncepčným albumom, rozdeleným do rôznych častí s plynulými orchestrálnymi prechodmi, ktoré otvárajú dvere na tanečný parket. Podobne ako pri známom formáte „Through the night with…“, aj tu akoby kapela brala fanúšikov na nočnú prechádzku po rodnom Londýne – len tu sa viac tancuje ako rozpráva. Názvy piesní odrážajú rôzne situácie počas párty.
Po dubovom „Intre“ je to západoafrický highlife s typickým gitarovým zvukom a s palmovým vínom v ruke. Z afrobeatu v skladbe „Ajala“ prechádza skupina na uvoľnený jazz, zatiaľ čo veľký červený nočný autobus „N29“ vás odvezie na ďalšie miesto v severnom Londýne. Tam skupina predstavuje „Hear Me Cry“, zmes analógového techna a cirkevných piesní. Cestou zbiera hudobných hostí a postupne sa pridáva ghanský raper M.aniest, juhoafrická speváčka Moonchild Sanelly a britské speváčky Olivia Dean a Yazmin Lacey, ktoré si zaspievali v troch skladbách.
Či už pri jazze, hip-hope alebo latinsko-amerických štýloch; či už doma, v klube, pred festivalovým pódiom alebo v kostole – Ezra Collective vás roztancujú, kým sa nerozsvietia svetlá „lights on. (Act4)“ a noc sa končí s pocitom pohody pod vedením harmonických zvukov klavíra Joea Armon-Jonesa.
Viac ako pozvánka
Tanec ako kolektívny zážitok a individuálna forma vyjadrenia je ústrednou témou albumu. Tanec je o používaní tela na opísanie toho, ako sa emocionálne cítite, povedal Femi Koleoso.
„Hovorí vaše telo, nie vaše ústa. je to tanec radosti, smútku alebo bolesti. Dokonca aj plač je niekedy podobný tancu. To čo máme na mysli pod pojmom tanec je forma úprimnosti, ktorú komunikujete prostredníctvom svojho tela.“
Výrazy ako „Tancuj, akoby sa nikto nepozeral“ sú v popkultúre bežné. Je to výzva na úprimné vyjadrenie pocitov. Ezra Collective to na albume „Dance, No One’s Watching“ posunuli ešte o krok ďalej a ubezpečili nás, že sa skutočne nikto nepozerá. Je to premyslený a všestranný album, ktorý šikovne zdôrazňuje energiu a tanec.
NMR (foto: press Ezra Collective)
