Ezra Furman – Transagelic Exodus (Bella Union 2018)
Americký spevák, textár a skladateľ Ezra Furman pôsobil spočiatku so skupinou Harpoons. V rokoch 2007-2011 s ňou vydal tri albumy Banging Down the Doors, Inside the Human Body a Mysterious Power. Transangelic Exodus je jeho druhým albumom, ktorý nahral ako sólistka. Podobne ako sólový debut Perpetual Motion People (2015) vyšiel tento titul u britského vydavateľstva Bella Union, ktoré sme vám nedávno spomínali v súvislosti s albumami skupiny Lost Horizons, alebo dvojice Xylouris White.
Ezra Furman o svojej albumovej novinke prehlásil: „nie je to koncept, ale takmer román, alebo niekoľko príbehov na rôzne témy, kombinácia beletrie a z polovice memoár.“
Jeho hudba je intenzívna, dramatická – plná nečakaných zvratov. Svojrázny je aj prístup k nahrávaniu, ktorý zodpovedá rozprávačskej vízii autora. Do jednotlivých nahrávok totiž rád pridáva externé zvuky, efekty, alebo digitálny chrapot. Na počesť albumu Transagelic Exodus vznikla nová sprievodná skupina Ezra Furmana s názvom The Visions. Jej hudobná DNA ale zostáva zachovaná. To čo produkuje je totiž vzrušujúca kombinácia garážového punku tipu The Velvet Underground a klasického rock’n’rollu. Skupina sa netají aj k obdivu americkému pesničkárovi 
menom Jonathan Richman.
Medzi trinástimi skladbami albumu Transagelic Exodus nechýba výbušný singel Driving Down To LA, ktorý už má svoj videoklip. V najbližších dňoch by sa video stvárnenia mala dočkať aj skladba Compulsive Liar. Za ďalšie vydarené nahrávky možno považovať piesne Suck, No Place, From A Beach House, Love You So Bad, alebo aj záverečnú I Lost My Innocence. Potencionálne hity ale medzi nimi nenájdete. Hudba totiž vo väčšine prípadoch len sekunduje textom, ktoré sú prevažne o láske, sexualite, alebo náboženstve. Ezra sa v nich vyznáva aj k solidarite s nevinnými, prenasledovanými, utláčanými a ohrozenými. V jeho slovách počuť strach a odpor k súčasnej Amerike. Riešením podľa neho je byť stále v pohybe.
Róbert Gregor (foto: archív)
