Vo svojich najlepších momentoch sa medzinárodné trio vyrovná tanečnej balkánskej dychovke, ale Fanfara Station prepadli tuniskému štýlu stambeli trance, takže na albume „Boussadia“ je o poriadny kus divokejšie.
Všetky cesty možno vedú do Ríma, ale podľa tuniského speváka a multiinštrumentalistu Marzouka Mejriho to nie je zlé ani v Neapole. Pred dvadsiatimi rokmi tam prišiel na otočku a odvtedy tam zostal. Ak si teraz myslíte, že začal hrať neapolskú hudbu, tak áno, nevyhol sa jej, lenže: raz Tunisan, navždy Tunisan; s tým nič nenarobíte a pôvod z hlavy nedostanete. Prvé problémy s identitou, spojené s manželskou krízou, vyriešil už etablovaný hudobník na talianskej scéne presťahovaním sa do rodného mesta Tebourba. Z druhej, už úplne umeleckej, sa dostal založením tria Fanfara Station.
Spolu s americkým loopingovým dídžejom Charlesom Ferrisom a talianskym hráčom na elektronické nástroje menom Ghiaccioli e Branzini sa držali tradičných tuniských štýlov zasadených do Stredomoria a Balkánu. V roku 2018 debutovali albumom „Teburba“: získali niekoľko ocenení a pozvanie na Womex. Takže dobre. Nie ale úplne v prípade Mejriho: s kapelou pridali trochu na elektronike, minulý rok sa presťahovali do Tuniska a s tamojšími hudobníkmi naplno prijali tradičný tranceový štýl stambeli, ktorý zmenili na divoké tanečné monštrum chrliace niekedy až jazz-funkové plamene.
Stambeli – jedinečná kombinácia hudby, tanca a spevu – existuje len v tuniskej komunite čiernych súfistov a má veľa spoločného s marockou gnawa music.
Okrem používania kovových kastaniet a trojstrunnej lutny gombri sa s týmto štýlom spája aj rituálny, náboženský a duchovný charakter. Zatiaľ čo gnawa je známa po celom svete, stambeli zostáva nielen v jej tieni, ale donedávna bola jedným z najlepšie strážených tajomstiev Tuniska. Zmes predislamského afrického animizmu, súfijského uctievania svätcov a tajomných liečebných praktík uzavretej menšinovej černošskej komunity však tuniskej vláde už dlho leží v žalúdku, pretože sa snaží krajinu modernizovať. Ak rituály stambeli priamo nezakázala, urobila aspoň všetko pre to, aby ich marginalizovala. Absencia akýchkoľvek záznamov a spôsob, akým sa tradícia odovzdávala z generácie na generáciu prostredníctvom verejnej praxe, pričom dlhé roky neexistovali žiadne záznamy, spôsobili postupný pád stambeli do zabudnutia. Kultúra potomkov čiernych otrokov bola ohrozená po Jazmínovej revolúcii v roku 2011, keď islamskí fundamentalisti napádali súfijské svätyne.
Starí hráči vymierali, mladí už nemali záujem pokračovať.
Pred niekoľkými rokmi však tuniský elektro producent Sofyann Ben Youssef, kolektív Arabstazy a rocková skupina Ifriqiyya Electrique vyzvali k zmene a stambeli sa stalo horúcim žánrom na severoafrickej hudobnej scéne. Zásluhu na tom má aj trio Fanfara Station, ktoré na albume „Boussadia“ v skladbe „Yemule Muladdiwen“ pripomína trvalé spojenie rituálu so súfijským islamom prostredníctvom kultu svätca Sidi Marzuqa.
Popri hudbe zostáva symbolom stambeli mýtická postava Boussadia.
Boussadia bol čarodejník, liečiteľ a griot v jednej osobe. Podľa legendy žil v subsaharskej Afrike, a keď mu zlodeji uniesli dcéru, vydal sa do Tuniska, kde sa túlal po uliciach, spevom prosil o nájdenie dcéry a hral na kovovom kastanete. Je však na prvý pohľad desivý, pretože jeho kožená africká maska odhaľuje len oči a jeho pestrý kostým zdobia amulety a zvieracie chvosty. Matky ho ale vždy hostili, pretože verili, že ochráni ich deti. Toľko k rozhodnutiu Fanfara Station pomenovať po ňom druhý album.
Tradičná pieseň „Sidi Mansour“ je jednou z najznámejších v Tunisku a dočkala sa mnohých verzií. Skladba „Marzouk Mejri“ si zachovala tanečný zápal, ale inak sa v nej so svojimi kolegami a tuniskou speváčkou Asmou Ahmed Cherif celkom vyšantili. Pridali dychové nástroje, muezínske sólo na trúbke, elektronické beaty a skladbu pre istotu premenovali na „Ya Baba“.
Trio rado vyhlasuje aké je silné, keď dostane priestor na improvizáciu. A keď sa mu s tuniským raperom Vipom podarilo docieliť rauš, nazvali ho „Madinafrika“.
„A Balai“, pravdepodobne popový melodický vrchol albumu, zložili skladbu Fanfara Station na počesť dnes už zosnulého sardínskeho speváka Andreu Parodiho. Pod jeho menom sa pravidelne koná známa hudobná súťaž Premio Andrea Parodi, ktorú trio v roku 2019 vyhralo v silnej medzinárodnej konkurencii.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press)
