Názov albumu Calico Soul je odvodený z látky z juhozápadnej Indie, ktorá sa vyrába zo spracovanej bavlny. Je to tkanina surovej, čistej kvality – rovnako ako hudba dua Farafi.
Hudobné nomádstvo bude vždy budiť polemiku: nechať sa na cestách pohltiť množstvom vplyvov v predstave čím viac, tým lepšie, nie je totiž zárukou dobrého výsledku. Často pri tom viac než osobití umelci pôsobia dojmom zberateľov vystavujúcich bez ladu a skladu na obdiv, čo iní napríklad nepoznajú. A ak prihodíte spev vo vymyslených jazykoch a záujem o hudbu vzdialenú vašej kultúre natoľko, až to budí podozrenie, vytvárate si problémy s poslucháčskym záujmom.
Ženské duo Farafi ale bolo k nomádskej hudbe zrejme predurčené. Londýnčanka Darlin Singh Kaulse má indicko-francúzske korene a východoeurópanka Joy Tyson žije od mladosti v Kalifornii.
Navyše sa Farafi stretli v hippies komunite mestečka Arambol, ležiacom na severe indického štátu Goa. Nástroje sprevádzajúce speváčky sa dajú ťažko zrátať a podobne africké a iné dialekty. A spomenúť všetky arabské, africké, jazzové, indické, rockové a ďalšie inšpirácie je tiež zbytočné. Napriek tomu si Farafi (Land of the Black Skin) vašu pozornosť získajú – bezprostrednosťou, neviazaným kozmopolitizmom, hravosťou a nepredstieraním toho, čím nie sú.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Tal Alkalay)
