Federico Aubele je argentínsky hudobník v súčasnosti pôsobiaci v Brooklyne. V týchto dňoch mu vychádza meditatívny siedmy album s názvom „Time Drips On My Bed“.
Federico Aubele je dnes už ostrieľaný skladateľ a spevák. Narodil sa a vyrastal v Buenos Aires, žil v Berlíne i Barcelone a nedávno sa usadil v Brooklyne. S pobytom na každom mieste nadobudol životné skúsenosti, ktoré nasmerovali jeho takmer dve desaťročia dlhú kariéru. V jeho hudbe počuť vplyvy viacerých žánrov vrátane elektroniky, downtempa, dubu, flamenca a mnohých ďalších.
Začiatky tohoto hudobníka sú spojené s americkým producentským duom Thievery Coorporation a istým spôsobom sa jeho poznávací štítok odzrkadľuje v jeho hudbe dodnes.
Nový album pripomína Federicovú minulosť – od vyrastania v Buenos Aires cez jeho prvý album – až po dnešok. V jeho nahrávkach počuť bolesť, radosť a všetko medzi tým, čo umožňuje plne precítiť súčasnosť.
Životné udalosti
Po smrti svojho otca v roku 2021 Federico uvažoval o svojom rodnom meste, ktoré ho formovalo. Do liečebného procesu vstúpil najprirodzenejším spôsobom – s gitarou, perom a papierom. V jeho zvukovom vesmíre naďalej dominujú melodické piesne a syntetizátor značky Moog, doplnený o barytónový spev. Smútok a spomienky na mladosť slúžili ako katalyzátor novoobjavenej kreativity.
Na rozdiel od predchádzajúcich projektov bol nový album „Time Drips On My Bed“ nahraný bez externých príspevkov a podobne ako proces smútku, aj tento album bol vytvorený veľmi dôverne len v jednom štúdiu.
„Neustále sa vyvíjame a meníme, čo znamená analyzovanie, chápanie a akceptovanie aspektov našej minulosti. Ak ju nespracujeme, tak sa začne prelievať do našej súčasnosti, čo nám bude brániť oceniť tam kde sme,“ hovorí Aubele.
Atmosféra samoty
So zvukom charakteristickej „španielky“ skúma pilotný singel „Silent Film“ osamelosť a následné vlny nostalgie, ktoré s ňou prichádzajú. Federico oceňuje tieto jemné emócie, uznáva ich dôležitosť a dodáva: „Môžu nám pripomenúť, aby sme svoje emócie nepodceňovali. Neznamená to, že by ste sa mali skontaktovať s niekým z minulosti – v skutočnosti to nie je o konkrétnej osobe – ale skôr o vytváraní lepšej a uvedomelejšej súčasnosti.“
Nápad na videoklip k skladbe vznikol potom, čo Federico za súmraku pozoroval slnečné svetlo vo svojej obývačke. Vyjadril sa k tomu nasledovne: „Vyzeralo to naozaj krásne a horkosladko. Priestor evokoval opustené miesto – miesto osamelosti.“
Tento pocit je vyjadrený prostredníctvom 16 milimetrového čiernobieleho filmu. Jeho dej sa odohráva na cintoríne a zdôrazňuje názov skladby. Federico k celkovým inšpiráciám dodáva: „Voľba šerosvitu pre spevácke scény sprostredkúva atmosféru samoty, ktorá bola inšpirovaná maliarmi Caravaggiom a Rembrandtom.“
Róbert Gregor (foto: press Federico Aubele)
