Najcennejším darčekom k štvrťstoročnici Pohody boli jej návštevníci. Najskôr prejavili festivalu ohromnú dávku dôvery, keď si mnohí ponechali lístky kúpené ešte v roku 2019. Ďalšie tisíce sa k nim pridali, Pohoda sa vypredala, všetci spolu naplnili areál trenčianskeho letiska výnimočnou atmosférou plnou radosti a spolupatričnosti.
Na festivale prebehlo viac ako 130 koncertov, debát, workshopov, performancií, čítačiek a ďalších umeleckých vystúpení, vystúpili umelci z tridsiatich krajín sveta. Výnimočne bola zastúpená Austrália – pamätným ostane hlboký a magický koncert Nicka Cavea and The Bad Seeds z otváracieho dňa festivalu, ale aj odviazaná párty skupiny Confidence Man v sobotu na hlavnom pódiu. Emočne najsilnejší bol koncert Luhanskej filharmónie, ale aj koncerty oslavujúce tvorbu Mekyho Žbirku a Milana Lasicu.
Najdivokejšie boli koncerty Slowthai-a, projektu Brutalismus 3000 a Šukovcov z Čierneho Balogu, tí hrali ešte pred svojim vymedzeným časom a vedľa pódia aj dlho po ňom. Milým bol koncert Neberte nám princeznú so zborom Superar a skupinou Todler Punk vo Family parku. Krásne boli koncerty britskej speváčky Lianne La Havas, nórskeho queer saxofonistu Bendika Giskeho ale aj domácej Trenčianky z Biskupíc vedľa letiska Niny Kohout.
Energické popové show priniesli Metronomy a Sigrid, Wolf Alice ukázali prečo sú aktuálnymi držiteľmi ocenenia najlepšia kapela z Brit Awards. Festival má čoraz silnejšiu scénu menšinových žánrov. Bolo úžasné vidieť obrovský záujem o kapelu Black Midi, ktorá bola hviezdou druhého open-air pódia, veľký záujem vzbudili aj japonské punkáčky Otoboke Beaver, kórejskí k-poperi Balming Tiger a britská techno punkerka Louisahhh.
Mimoriadne zastúpenie mala domáca scéna. Perfektne zafungovali raperi Gleb, Porsche Boy a Boy Wonder, veľa ľudí si užívalo koncerty legiend Slobodnej Európy, Polemicu s Medial Bananou či Chiki liki tu-a.
Albumy pokrstili Cellosseum, Drť, Katka Žbirková so synom Davidom pokrstili nový album Mekyho. Ak by sme mali hovoriť o hlavnej hviezde domácej scény, bol by to FVLCRVM – to, ako parádne „odpálil“ svoju audiovizuálnu show na záver festivalu na hlavnom pódiu vojde do festivalových dejín ako jeden z najsilnejších momentov pre domácu hudbu. FVLCRVM sa môže smelo postaviť ako rovnocenný partner hviezdam svetovej scény a to je dobrá správa pre všetkých hudobníkov na Slovensku.
Fantastický bol aj nehudobný program.
Nezabudnuteľnou udalosťou bolo aj fenomenálne predstavenie Kontrabas Martina Hubu, ale aj Martin Pollack v literárnom stane či diskusia Magdy Vášáryovej a Hanky Lasicovej s Braňom Jobusom. V areáli Radaru na letisku vznikla úplne nová hudobno-tanečná show kanadského kolektívu Crack Cloud, veľký záujem bol o nový cirkus s programom Cabaret Citronato.
Pohoda opäť dokázala, že myslí vážne tvrdenie, že je oslavou slobody, vďaka nej môže existovať slobodný festival. Naši susedia toto šťastie nemajú a tak sa hlavnou spoločenskou témou stala vojna na Ukrajine, jej dôsledky pre svet ale aj pre ukrajinskú umeleckú scénu. Vystúpilo viacero umelcov a umelkýň z tejto krajiny, prebehlo viacero diskusií. V centre areálu sa nachádzali stany iniciatív Mier Ukrajine a Music Saves Ukraine, práve na jej podporu pôjde celý výťažok z odovzdaných zálohovaných fliaš na festivale.
Aj keď Pohoda nepoužíva slovo headliner, v tomto roku toto označenie získala inštalácia Sphéra od Juraja Gábora.
Bol do nej koncentrovaný celý vizuálny stage festivalu, prebehli v nej debaty, performancie, hlavne ale slúžila ako protipól nebeskej klenby. Spolu so slnečnicami sa stala sa najvýraznejším bodom v urbanizme festivalu, ktorý zafungoval bezchybne.
„Tento rok bol emočne najsilnejší a zároveň logisticky najťažší v našej histórii. Som šťastný z toho, akú atmosféru vytvorili na letisku naše návštevníčky a návštevníci, bol to návrat Pohody ako z toho najlepšieho sna. Som hrdý na náš tím. Za všetkým stoja konkrétni ľudia – návštevníci, dodávatelia a ľudia zo zázemia spolu s umelcami a umelkyňami nachvíľu vytvorili úžasnú komunitu. Som vďačný za toto výnimočné stretnutie a teším sa na tie ďalšie,“ povedal o festivale Michal Kaščák.
Tím Pohody ostáva na letisku do konca týždňa. Dovtedy sa ho posnažíme odovzdať pôvodným obyvateľom (ucholakom, chrústom, lúčnym koníkom, včelám a ďalším), v takom stave, aby sa nepotkli ani o špak. Postupne nám prichádzajú nadšené maily od umelcov, tour managerov či agentov či správy a príspevky na sociálnych sieťach od vás – našich najlepších návštevníkov.
Anton Repka (foto: Martina Mlčuchová)
