Začiatkom apríla koncertuje v Žiline (4. 4.) a v Bratislave (5. 4.) fínska hudobníčka Maija Kauhanen – skladateľka, speváčka, hráčka na tradičný severský nástroj kantele. K tejto príležitosti poskytla médiám krátky rozhovor.
Kantele je hudobný nástroj o ktorom sa píše aj vo fínskom národnom epose Kalevala. Maija Kauhanen je súčasťou mladej generácie fínskych hudobníkov, ktorá spracúva staré legendy a piesne moderne, občas až s punkovou energiou. Patrí medzi hviezdy v rodnom Fínsku aj na medzinárodnej world music scéne, má za sebou významné úspechy a množstvo fanúšikov.
Začiatkom apríla sa Maija po prvýkrát predstaví na Slovensku. Najprv zahrá vo štvrtok 4. apríla v žilinskej Novej synagóge v rámci festivalu Hudba sveta Žilina a o deň neskôr, v piatok 5. apríla, bude spoluúčinkovať na koncerte spolu so skupinou Čendeš (bývalý Rusín Čendeš Orchestra) v bratislavskom DK Zrkadlový háj. Pri tej príležitosti sme jej položili niekoľko otázok.
Kde a kedy si sa naučila hrať na kantele?
Naučila som sa to ako dieťa. Od ôsmich rokov som chodila do hudobnej školy, ale bolo ťažké nájsť pre mňa vhodný nástroj, lebo som prišla o jeden prst na ruke. No v „hudobke“ mi povedali – v takom prípade je pre teba najlepšia voľba kantele. Takže to bola taká zhoda náhod.
Máš doma viacej nástrojov kantele alebo si vystačíš s jedným?
No, ja ich mám naozaj veľa. Hádam aj tridsať alebo ešte viacej. Mám ich mnoho, pretože môj otec ich pre mňa vyrába, takže často skúšam aj nové a odlišné nástroje. Existujú rôzne veľkosti kantele – najmenšie fínske kantele má 5 strún, najväčšie 39 strún – to je koncertné chromatické kantele. Ja mám obidva tieto druhy – najväčšie i najmenšie – a všetko, čo je medzi tým. Existujú rôzne druhy a rozličné veľkosti kantele, a to znamená aj rôzne zvuky a rôzne hráčske techniky.
A aký je rozdiel medzi bežným kantele a Saarijärvi kantele, ktoré si použila na svojom prvom sólovom albume Raivopyörä?
Saarijärvi kantele je nástroj strednej veľkosti, má 16 melodických strún a sedem basových. V tradičnom prostredí malo toto kantele iba tri basové struny, ale vďaka vývoju nástroja ich má teraz až sedem. Na Saarijärvi kantele sa nehrá prstami tak ako na ostatných, ale s použitím malého drievka, ktoré slúži ako brnkadlo. Ja mám tento druh kantele veľmi rada, pretože má silný a farebný zvuk, a naozaj výrazné basy. Zároveň však nie je priveľké, takže sa dá s ním ľahko cestovať – preto je to moje najobľúbenejšie kantele.
Niektorí hudobníci a hudobníčky používajú aj elektrické kantele – je nejaký výrazný rozdiel medzi zvukom elektrického a klasického nástroja?
Áno, existuje aj plne elektrifikované kantele, ktoré funguje na rovnakom princípe ako elektrická gitara a keď sa naň hrá akusticky, tak neznie tak dobre. Ja však používam poloakustický nástroj, pri ktorom môžem využiť mikrofóny a rôzne druhy efektov, všetko závisí od kvality ozvučenia. Navyše elektrické kantele je možné podobne ako elektrickú gitaru všelijako pomaľovať – nie sú tam až také vysoké požiadavky na akustiku dreveného korpusu. Takže existujú tri základné druhy kantele: akustické, poloakustické a elektrické.
V minulosti na kantele hrali prevažne muži, no v poslednej dobe prichádzajú z Fínska najmä nahrávky žien-kantelistiek. Božský Väinämoinen by sa asi veľmi čudoval, keby videl, že na jeho vynález hrajú dnes hlavne dievčatá. Kedy sa udiala táto zmena?
To je naozaj veľmi dobrá otázka, ale nepoznám na ňu odpoveď. Je však pravda, že na starých archívnych nahrávkach väčšinou ženy spievajú a muži hrajú na kantele. V archívoch sa dá nájsť veľa mužských hráčov na kantele, ale v súčasnosti tvoria ženy možno 99% všetkých hudobníkov, ktorí používajú kantele. Ale naozaj neviem, prečo je to tak – možno za to môžu učitelia, alebo nejaká zmena v školskom systéme. V poslednej dobe však vo Fínsku vyrastá nová generácia detí, ktoré hrajú na kantele, a medzi nimi sú nielen dievčatá, ale aj chlapci. Takže to vyzerá tak, že situácia sa v budúcnosti opäť zmení. Ale skutočne neviem, prečo sú u nás dnes hlavne ženské hráčky na kantele.
Ty hrávaš nielen sólové koncerty, ale často aj spolupracuješ s inými škandinávskymi hudobníkmi v rôznych skupinách a projektoch, napríklad Okra Playground, Folk´Avant alebo s estónskou hráčkou Mari Kalkun a jej skupinou. Ako to zvládaš, obsiahnuť také množstvo štýlov a projektov?
To som celá ja. Rada robím rozličné veci a vždy som to rada robila – hrám na rôzne nástroje, nielen na kantele – napríklad aj na saxofón, klavír, a trochu aj na husle a perkusie. Takže pre mňa je v skutočnosti oveľa ľahší takýto spôsob muzikantskej existencie. Rada hrám s rôznymi ľuďmi, stále hrám nejakú hudbu, ale s inými kapelami, takže môžem robiť rôzne veci. Napríklad ako Okra Playground máme množstvo pesničiek, ktoré majú až takmer popovú, pevne stanovenú štruktúru, a keďže nás je v kapele veľa, nie je tam až toľko miesta na improvizáciu. Tam slúži kantele skôr ako sprievodný nástroj a často využívam rôzne gitarové efekty. Na rozdiel od toho hudba, ktorú robí Mari Kalkun Band, je priam založená na improvizácii, na interakcii medzi hráčmi v čase a priestore, takže skladby sa veľmi často menia, nikdy nehráme jednu pieseň takisto ako predtým. To je zasa úplne akustická kapela. Takže pre mňa je veľmi zaujímavé robiť takéto hudobne rôznorodé veci. Navyše môžem v rôznych kapelách používať rôzne druhy kantele a okrem toho tam aj spievam.
Aký program môžu očakávať slovenskí diváci na koncertoch v Žiline a Bratislave? Bude to koncertná verzia tvojho debutového albumu, alebo aj niečo navyše?
Áno, je to založené hlavne na mojom albume, ale budem hrať aj nejaké nové veci. Napríklad plánujem zahrať skladbu nazvanú Ice (Ľad), v ktorej som si vymyslela vlastný štýl, pri ktorom hrám zároveň na kantele aj na husle, takže sa môžete tešiť na naozaj zaujímavý zvuk. Je to skladba s atmosférou severskej zimy s množstvom snehu, vŕzgajúceho pod nohami a mrazivým vzduchom. To je celkom nová pesnička, ktorú som zatiaľ ešte pred žiadnym publikom nehrala. To bude naozaj niečo špeciálne, nová skladba, ktorá by sa mala objaviť na mojom druhom albume.“
Znamená to teda, že už pracuješ na novej štúdiovej nahrávke?
Áno, práve teraz vymýšľam nové skladby pre druhý album, dúfam, že sa mi ho podarí vydať na budúci rok 2020. Ale keďže nahrávanie albumu je vždy zdĺhavý proces, musím nechať niektoré nápady dozrieť. V tejto chvíli mám hotové dve skladby, takže dúfam, že na jeseň budem môcť ísť do štúdia. Počkajme a uvidíme…
Vy čakať do roku 2020 nemusíte a môžete si už začiatkom apríla vypočuť vo svetovej premiére skladbu z chystaného albumu Maije Kauhanen počas jej koncertov v Žiline a Bratislave. Krása ľudského hlasu v kombinácii s kantele, perkusiami a elektronickými efektami v jej podaní nechá len máloktorého diváka ľahostajným.
Podujatie vzniklo zo spolupráce Kultúrneho zariadenia Petržalky, DKZH a AMITY o.z. Z verejných zdrojov podporil Fondu na podporu umenia.
Vladimír Potančok a NMR (foto: Antti Kokkola)
