Flo Morrissey – Tomorrow Will Be Beautiful ( Glassnote 2015)
Zdá sa, že Angličania majú novú, nádejnú pesničkárku – mladučkú Flo (Florence) Morrissey. (Narodenú v Londýne, 25. 12. 1994). I keď je pravda, že keby som nevedel, že je Angličanka, odhadoval by som ju na Američanku, takú s európskymi koreňmi. Mne však najviac pripomína Mexičanku Carlu Morrison. Nie zafarbením hlasu, ani feelingom, ale na dnešné časy málo slýchaným oduševneným citovým výrazom, pôsobiacim presvedčivo a dojemne. Iní ju však opisujú ako prevtelenie Morrisseyho, Kate Bush a Joanny Newsom.
No má to háčik. Morrissey pochádzal z robotníckeho prostredia a Flo Morrissey je dcérou generálnej riaditeľky 50 miliardového fondu spoločnosti Newton Investment Management. Privilegovaná? Možno. Ale nadaná. Vystúpenie v Paríži na jednom pódiu s Damonom Albarnom a Ibeyi tiež o niečom svedčia. A takisto Noah Georgeson, producent jej debutového albumu Tomorrow Will Be Beautiful . (Devendra Banhart, Joanna Newsom). A Philippe Zdar (Phoenix).
Je to každopádne album výnimočný. No vyžaduje si započúvať sa v tichu a pokoji do jeho baladických piesní – pomalých, ťahavých, sladkobôľnych, snivých, na pomedzí súčasného indie folku, dream popu, kalifornského folkového soundu sixties a britského folkového revivalu s prímesou skladateľskej, aranžérskej rafinovanosti, evokujúcej debut Kate Bush. Páči sa mi hneď prvá pieseň Show Me. A potom ešte ďalšie – Betrayed, Sleeplessly Dreaming, I Only Like His Hat Not Him, Wildflower, Women Of Secret Gold, Tomorrow Will Be Beautiful. Dosť veľa. To u mňa nebýva časté.
Je otázne, či tento príval nehy a krásy zaujme poslucháčov dnešnej komerčnej hudby. Mám o tom pochybnosti. No ja nemôžem v hodnotení ignorovať nespornú kvalitu. Povedal by som to takto. Na začiatok je to dobré, nádejné. No pokračovanie by malo byť nápaditejšie. Ak sa to stane a Flo vytvorí niečo celkovo tak pekné, ako tento jej debut, pridá ešte štýlovú a zvukovú pestrosť, tak možno sa raz bude hovoriť: Toto dievčatko skrášlilo anglickú hudobnú scénu. Vypočujme si ho najprv bez štúdiových príkras, naživo, len s gitarou.
Miroslav Potoček
