Francúzska hudobníčka Fredda tvorí a spieva pôsobivé šansóny. Každý jej album je dobrodružstvom – tematicky aj hudobne. Na albume „Phosphène“ sa nechala inšpirovať legendárnymi ženskými postavami.
Fredérique Dastrevigne alias Fredda je jednou z najzaujímavejších osobností francúzskej hudobnej scény. Vo svojej tvorbe spája šansónové tradície s vášňou pre americké blues, folk, pop i country. Speváčka, gitaristka a skladateľka so sentimentálno-zmyselným hlasom rozvíja svoj osobitý štýl od vydania prvého albumu „Toutes mes aventures“ v roku 2007.
Späť na začiatok
Na svojom siedmom albume „Phosphène“ sa 53-ročná speváčka opäť vydala za novým dobrodružstvom. So svojou kapelou strávila štyri dni na farme francúzskeho indie šansoniéra Matta Lowa v Clermont-Ferrand, ktorá je prerobená na nahrávacie štúdio. Cez deň spoločne skladali hudbu, po večeroch a nociach Fredda sedela vo svojej hotelovej izbe a písala texty piesní, ktoré sú na rozdiel od predchádzajúceho albumu „Bisolaire“ menej osobné.
V minulosti bola Fredda známa skôr tichými, atmosférickými piesňami, no na novom albume je počuť koncentrovanejší zvuk gitár, bicích a miestami rýchlejšie tempo. O 15 až 20 rokov mladší hudobníci a spontánnejšie nahrávky však zmenili nielen jej hudbu, ale i vokálny prejav. Fredda sa pri nahrávaní cítila slobodnejšia a pripomenula si svoje začiatky, kedy začínala spievať v rockových kapelách.
Vizuálne javy
Fredda sa na predchádzajúcom albume „Bisolaire“ zaoberala poetickým a metaforickým spôsobom svojou bipolaritou. Inšpirácie na nový album vznikli počas daždivej noci. Fosfény sú optickým javom, ktorý nastáva, keď nevidíme priame svetlo ale len jeho záblesk. Fredda pri šoférovaní videla malé záblesky svetla a keďže jej piesne vznikali podobne spontánne a nečakane, pomenovala album podľa tohto zážitku. Táto fascinácia prírodou sa v jej skladbách opakuje a Fredda sa navyše označuje za „militantnú environmentalistku“. Pieseň „Vent diable“ (Diabolský vietor) napísala po zážitku z cyklónu v Karibiku.
Legendárne ženské postavy
Texty nového albumu naznačujú, že Fredda tentoraz spieva menej o sebe a viac o legendárnych ženských postavách, ako je napríklad indická poetka Mirabai, alebo legendárna striptérka a špiónka Mata Hari. Je to zrejme aj preto, že v súčasnosti býva neďaleko francúzskeho mesta Vincennes, kde bola Mata Hari popravená. V piesni „Aube“ (Úsvit) Fredda zachytila okamih, keď bola zastrelená, okamih, ktorý podľa jej slov zachytáva celý život. V skladbe „Nordique Ophelique“ preniesla Shakespearovho Hamleta na ľadovú plochu a jej hlas dostal virtuálnu zborovú podobu.
V poslednej skladbe „Phosphène“ sa strieda pomalšie a rýchlejšie tempo. Je počuť, že táto nahrávka bola dokončená v jej vlastnom nahrávacom štúdiu. Fredda, ktorá v mladosti študovala zvukové inžinierstvo, rada spolupracuje s rôznymi hudobníkmi, ale zvuková réžia zostáva v jej rukách a zabezpečuje typický a vždy rozpoznateľný štýl. Je to cítiť tiež z jedinej cover verzie, v úprave piesne „One Silver Dollar“, ktorú spievala Marilyn Monroe vo filme „Rieka bez návratu“.
NMR (foto: press Fredda)
