General Elektriks - Carry No Ghosts (Wagram , 2018)
General Elektriks sú hudobným projektom skladateľa a speváka menom Hervé Salters, ktorý pochádza zo zmiešanej anglicko-francúzskej rodiny. Do roku 1999 hrával v Paríži na klávesové nástroje s rôznymi umelcami (Femi Kuti, Matthieu Chedid, DJ Mehdi a ďalšími). Neskôr sa presťahoval do San Francisca, kde začal pracovať na hudobných kolážach s predstaviteľmi experimentálneho hop-hopu, združenými pod hlavičkou Quannum, v ktorej pôsobili napríklad DJ Shadow a Pigeon John. Istý čas spolupracoval aj so skupinou Blackalicious, v ktorej naplno rozvinul svoje štylistické vlohy pre nízke zvukové frekvencie a pútavé bicie slučky. Zvuk jeho teplých, analógových syntetizátorov bol už v tej dobe inšpirovaný štýlom funky, typickým pre sedemdesiate roky minulého storočia. Hervé Salters ale nikdy nebol retro fetišistom. Regionálne hudobné vplyvy naplno využil až po založení projektu General Elektriks. V roku 2003 s ním nahral prvý album s názvom Cliquety Kliqk. V jeho nahrávkach zúročil skúsenosti s hudobnými žánrami ako elektronika, funk, hip-hop, ktoré miešal s popovými melódiami. V podobnom duchu sa niesli aj jeho neskoršie albumy Good City for Dreamers (2009), Parker Street (2011), To Be a Stranger (2016).
Nový album „Carry No Ghosts“ vznikol po poslednom svetovom turné. Hervé Salters a jeho spoločníci mali vypredané koncertné sály od Paríža, až po Rio de Janeiro. Eufória z nezabudnuteľných magických momentov na pódiách bola údajne inšpiráciou k názvu albumu Carry No Ghosts. General Elektrics jeho desať piesní nahrali počas troch týždňov v berlínskom štúdiu. Pre tieto nahrávky je typický skreslený zvuk starých syntetizátorov, i funková rytmika, pričom im nechýba kreativita a vtip. Je počuteľný vplyv starých nahrávok z Motown Records, Stewieho Wondera, či súčasných Modeselektor. Nedávna smrť hudobníkov ako David Bowie a Prince Saltersa inšpirovala k textu úvodnej piesne Different Blue. „Som len kvapka v oceáne hudby, ktorú ste zanechali svetu,“ znie v refréne. V ostatných piesňach vykresľuje Salters skôr kozmopolitnú víziu budúcnosti, čo je podčiarknuté spevom v šiestich jazykoch. V skladbe Au tir à la carabine vzdáva hold francúzskemu šansónu. Poetická skladba zobrazuje mladú dievčinu, ktorá používa svoj jazyk ako zbraň na strelnici. Všetky piesne charakterizuje retrofuturistická zvuková estetika, otvorenosť a mladistvá chuť do života. Spolu s chytrými textami stelesňujú empatickú odozvu súčasnosti.
Róbert Gregor (foto: Youtube)
