Gabby Young And Other Animals – One Foot In Front Of The Other ( Imports 2014)
Aká bude hudba – dajme tomu – o 40 rokov? Neviem. Ale jedno viem. Toto isté som sa pýtal aj v roku 1974. Vtedy spoza obzorov budúcnosti vykúkalo všetko, čo bolo elektronické. Už existovali predchodcovia synthpopu, disca, ambientu. Vyzeralo to tak, že všetko, čo páchne starinou čoskoro zanikne. A div sa svet, nestalo sa. Naopak. Starina mnohým nielenže nepáchne, ale vonia. Stálo by možno za úvahu – prečo. Z nostalgie? Isteže, „aj“. Lenže príčin je viac. Jednou z nich je prirodzená potreba mnohých ľudí, najmä umelcov, udržať si spojitosť s kvalitou preverenou desaťročiami, stáročiami, a hlavne … s jej krásou, ktorú by bolo škoda zahodiť do kýbľa. A preto, ľudovo povedané, to ešte nie je v kýbli. A je to možné modifikovať znovu v súčasných podobách.
Teraz je ideálnym príkladom anglická speváčka, skladateľka, kapelníčka – Gabby Young. Tá je starinárska „cólum cól“. Možno aj preto, že sa narodila v Bath, kúpeľnom meste, ktoré vzniklo už v časoch vlády Rimanov. Stalo sa kultúrnym centrom. Vznikol v ňom dokonca kódex zábavy. Ako 12 ročná sa stala členkou Opery britskej mládeže. Študovala hru na husle, klavír, saxofón. V roku 2007 si založila kapelu Gabby Young & Other Animals a o tri roky neskôr ju predstavila na legendárnom festivale Glastonbury. Nedávno jej vyšiel tretí album One Foot In Front Of The Other. Gabika na ňom opäť predvádza svoju fúziu indie popu, swingu, kabaretu, folku, opery, šansónu, paródie, balád i tanečných piesní. A samozrejme aj bezchybný spev s operným nádychom, priehrštia dobrých hudobných nápadov, trúbky, ktoré občas zatiahnu poslucháčov až na Balkán, matné presvitania reggae, rhumby, calypso. Prirovnania nás zavedú k retro-popu Caro Emerald, Imelda May. A recenzie podnietia záujem vypočuť si túto svojráznu umelkyňu. Sú totiž viac ako priaznivé.
Miroslav Potoček
