Kompilácia „Ghana Special 2“ mapuje hudbu ghanskej diaspóry 80. rokov, kedy hudobníci miešali highlife s medzinárodnými štýlmi. Bola to láskyplná doba plná inovácií a experimentovania.
Koniec 70. a začiatok 80. rokov 20. storočia bol v Ghane ekonomicky a politicky ťažkým obdobím. Tri vojenské prevraty a hospodárske problémy prinútili viacerých ľudí odísť do zahraničia. Mnohí skúšali šťastie v západoafrických krajinách, ako je Benin alebo Nigéria, iní sa presťahovali do Spojeného kráľovstva, Švédska alebo Nemecka – vrátane mnohých hudobníkov.
Burger Highlife
V mestách ako Hamburg, Berlín a Brémy skúmali kapely z Ghany nové trendy, ako napríklad disko, boogie, reggae a funk, a miešali ich so štýlmi a jazykmi svojej vlasti. Piesne nahrávali niekedy spolu s Nemcami a experimentovali s vtedy novými nástrojmi, ako sú bicie automaty a syntetizátory. Výsledkom bol štýl nazývaný „Burger Highlife“. Tento termín je zložený z ghanskej tanečnej hudby highlife a nemeckého slova „Bürger“, ktoré sa písalo jednoducho bez mäkčeňa.
George Darko z Akropongu sa stal dôležitou hviezdou nového trendu. Do roku 1988 žil v Nemecku, jeho skladba „Akoo Te Brofo“ z roku 1983 sa stala klasikou a vyšla aj v americkom vydavateľstve. Na kompilácii „Ghana Special 2“ ho počujeme s „Kaakyire Nua“, hybným boogie stomperom s africkým „call & response“ vokálom a bizarným saxofónovým sólom. (Darko je inak biologickým otcom nemeckého rapera Manuellsena).
Disko z diaspóry
Ďalšou dôležitou postavou scény bol Pat Thomas, ktorý začiatkom 80. rokov pôsobil času v Berlíne. „Zlatý hlas Ghany“ spieval od 70. rokov a vo svojej vlasti je legendou. V Berlíne začal experimentovať s „burger highlife“ a po návrate domov v roku 1984 nahral skladby ako „Gye Wani“, ktoré boli ovplyvnené boogie a funkom.
Hudobník Dadadi alias Delips Apo skúšal šťastie vo Švédsku, kde zložil skladbu „Jigi Jigi“, ktorá pozýva na tanečný parket s prvkami karibského zouku, soca a latinsko-americkej hudby. V texte spieva o zmesi rôznych žánrov, keď hovorí o novej kombinácii, „soca v karibiku“, „funky v New Yorku“ a afro hudbe v Afrike.
Na konci hudobnej cesty po diaspóre Ghany je Nana Budjei, ktorý emigroval do Spojeného kráľovstva. V skladbe „Asobrachie“ mieša tradičnú akanskú hudbu s reggae offbeatom a gýčovými synťákovými zvukmi.
Tradícia a odpadky
Niektoré piesne odhaľujú slabé miesta albumu „Ghana Special 2“. Kým sa na prvom diele „Ghana Special“ objavovali prevažne funky skladby a muzikálne tanečné pásma, teraz v niektorých skladbách počujeme lacné syntetizátory a strnulé groovy bicích automatov. Určite to nie je šálka kávy pre každého, no ak si odmyslíme štyri alebo päť gýčových skladieb, nájdeme množstvo zaujímavých nahrávok.
Vďaka nim je kompilácia „Ghana Special 2“ vzrušujúcim dokumentom plným vzácnych klenotov a nádherným svedectvom o zjednocujúcej sile hudby.
NMR (foto: press Pat Thomas)
