Gili Yalo – Gili Yalo (Dead Sea 2017)
„Tak ako strom potrebuje korene aj my sa nezaobídeme bez vedomia toho, odkiaľ pochádzame a kým sme,“ vyznal sa vlani izraelský spevák Gili Yalo, ktorý v dvadsiatichsiedmich rokoch našiel odvahu sa verejne prihlásiť k hudobnej identite etiópskych Židov. Tajná operácia Mojžiš sa v roku 1984 zapísala do histórie a za presun hladom umierajúcich deväťtisíc etiópskych Židov z utečeneckých táborov v Sudáne si Izrael zaslúži navždy obdiv. Aj za akciu Solomon o sedem rokov neskôr: leteckým mostom vtedy armáda z Etiópie presunula ďalších bezmála pätnásťtisíc členov starobylej černošskej komunity Beta Jisrael, ktorá bola považovaná za jeden z desiatich stratených kmeňov Izraela. Čiernou škvrnou zostáva, že ich v novom domove vláda nedokázala uchrániť pred diskrimináciou a rasizmom.
Päťročný Gili Yalo sa s rodičmi dostal do Izraela s prvou vlnou. Usadili sa okamžite: otec sa stal úradníkom na ministerstve vnútra a nežili si zle. Teda v zmysle materiálnom, pred nutnosťou nastavenia osobných hraníc ušli. „Tu už nie je Izrael, toto je Etiópia,“ počúval Gili od rodičov po príchode zo školy, v ktorej sa dištancoval od svojho pôvodu. O etiópskej hudbe akú počúvali jeho rodičia nemohla byť vôbec reč, zato s izraelskou, vybavený mimoriadnym hlasom, vyrazil do sveta: spieval v jeruzalemskom náboženskom zbore, ocitol sa v parížskej Olympii, vstúpil do reggae skupiny Zvuloon Dub System a oženil sa s herečkou a popovou speváčkou Ester Rada – dnes po celom svete známou rebelkou komunity Beta Jisrael, ktorá sa na rozdiel od Giliho k etiópskej hudbe hlásila. Manželstvo im nevyšlo, rozviedli sam v čase keď v roku 2015 prepukli v Izraeli násilné protesty etiópskej komunity. Gili sa vtedy prebudil z dlhoročnej kómy. Naučil sa amharčinu, etiópsky jazyk jeho rodičov, k reggae a americkému funky pridal „ethiojazz“ a naplno sa prihlásil k svojim koreňom. „Sme národ prisťahovalcov, ktorí znovu objavuje svoje korene, bez toho, aby sa za ne hanbil.
Naši rodičia si zvolili kultúrnu diskrétnosť, mladá generácia existenčný krik,“ vysvetlil Gili Yalo svoj hudobný prerod. Pomohla mu vraj aj mantra legendy popredného predstaviteľa afrobeatu Fely Kutiho: „Tajomstvo života spočíva v tom nemať strach.“ Nikto poriadne nevie, kde sa v Izraelčanoch berie taký cit pre vznešené melódie, unášané priestorom emotívnych vypätých hlasov, presvietených arabskou ornamentalitou, snáď za tým bude intenzívne napojenie na tradíciu kantorských nárokov, každopádne Gili Yalo tým má v rukách veľmi silný tromf, navýšený o africký vklad.
Radu hrať album poriadne nahlas, pretože sa tak vraj budeme cítiť ako najšťastnejšia osoba na svete, neignorujte, je mienená vážne. Priznané retro, teda láska k funky Jamesa Browna a etiojazzu Mulati Astatkeho a vôbec k 70.-tym rokom, nie je o dobiehaní strateného času. Gili, šťastný, že sa môže prvýkrát v živote africky rozvibrovať, vytvára vlastný, dômyselne prepojený hudobný vesmír, v ktorom rotuje tiež dubreggae. A keď trubkár zaútočí s rytmickým afrobeatom, považuje sa Gili medzi hudobníkov, o ktorých sa s hovorí, že neberú zajatcov. Skúsení producenti albumu Beno Hendler a Uri Kinrot z izraelskej skupiny Boom Pam potom spevákovmu multikulturalizmu pomohli udržať smer. A v skladbe „Africa“ im príšla na pomoc speváčka Keren Dun. Každopádne Gili Yalo nie je prvým, kto v Izraeli prišiel s podobnou zmesou postavenou na etiópskom základe, už dávno pred ním sme ju počuli od hitmakera Idan Reichela a aj on sa stretol s absurditou. Kým etiópsku hudbu Izraelčania vyhľadávajú a speváčky Ester Rada alebo Aveva Dese považujú za národné hviezdy, Beta Jisrael v bežnom živote veľmi nemusia. Analógia so situáciou našich Rómov sa vyložene ponúka. Gili Yalo na to v skladbe „New Life“ odpovedá: „Tvrdia, že príde búrka. Dobre, hovorím, poďme do nej. Nemáme kam utiecť.“
Jiří Moravčík
