GIZMO VARILLAS – PREMENA ALBUMOM OUT OF THE DARKNESS

Gizmo Varillas je španielsky hudobník pôsobiaci v Londýne. Od čias debutového albumu v El Dorado (2017) sa vypracoval zo spálňového hudobníka na umelca obkoleseného inými hudobníkmi, dokonca aj legendami, pričom hudbou konfrontuje vlastné zápasy.

Druhým albumom „Dreaming Of Better Days“ (2018) sa snažil Gizmo Varillas udržať celkový optimizmus, zatiaľ čo svet akoby stratil svoju cestu. Tretí album „Out Of The Darkness“ je z veľkej časti inšpirovaný udalosťami, politickými i osobnými a snahou ich prekonať.

O svojom novom albume Gizmo hovorí, že je zbierkou piesní o premene. V poslednom roku veľa premýšľal o temných časoch, ktoré prekonal vo svojom živote. Preto mu táto téma prišla celkom prirodzená.

V nových piesňach počuť mnohé hudobné vplyvy, od Manu Chaoa až po Paula Simona, ktorého vplyv je viac duchovný ako hudobný. Vplyv mal aj Bob Marley, ktorého univerzálne myšlienky položili základy jazyku, ktorým môžu všetci spievať.

Pri príležitosti vydania albumu albumu Out Of The Darkness sme položili Gizmovi niekoľko otázok.

Na svete sú milióny hudobníkov, ale tých, ktorý majú skutočný talent, je len niekoľko. Ako Ty vnímaš svoj talent pre hudbu? Kedy prišlo prvé nutkanie skladať piesne?

„Myslím si, že talent je subjektívny a má najrôznejšie tvary a veľkosti. Sú ľudia, ktorí sú neuveriteľnými spevákmi, ale nemusia byť schopní hrať na nejaký nástroj. Existujú ľudia, ktorí hrajú na gitare naozaj dobre, ale nie sú schopní spievať. Sú ľudia, ktorí dokážu produkovať hudbu naozaj dobre, ale nemôžu hrať na žiadne nástroje. Iní ľudia vedia málo o teórii hudby, ale dokážu vytvoriť jedno z najlepších hudobných diel, aké kedy bolo vytvorené. Tým sa snažím povedať, že všetci máme svoje silné a slabé stránky.“

Venoval sa niekto z tvojich predkov hudbe? Myslíš, že to môže byť dedičné, alebo skôr Ťa k hudbe priviedli životné udalosti?

„Povedal by som, že moja sila spočíva v písaní skladieb a v schopnosti zachytiť v mojich nahrávkach emócie. Vždy sa snažím svoju hudbu inovovať, byť všestranný a prispôsobovať sa rôznym hudobným štýlom. Začal som hrať na gitare vo veku 10 rokov, hrať v kapelách a písať piesne som začal vo veku 14 rokov a od toho času produkujem aj svoju vlastnú hudbu. Bola to pre mňa ako umelca prirodzená cesta, iní môžu mať svoju vlastnú inú cestu, to ale neznamená, že by boli menej talentovaní. Krása v práci s hudbou spočíva v tom, že neexistujú žiadne pravidlá.“

Kedy prišlo prvé nutkanie skladať piesne?

„V útlom veku, keď som bol ešte teenager. Písanie piesní bolo pre mňa vždy spôsobom vyjadrovania a pomohlo mi to v temnejších časoch môjho života. Hudba bola vždy súčasťou môjho vlastného procesu hojenia. Ako starnem, kreativita je pre mňa stále väčšou nevyhnutnosťou. Viem, že by moja myseľ trpela, keby som to nedokázal. Preto neustále tvorím.“

Venoval sa niekto z Tvojich predkov hudbe? Myslíš, že to môže byť dedičné, alebo Ťa skôr k hudbe priviedli životné udalosti?

„V mojej rodine bolo niekoľko hudobníkov, ale najsilnejší vplyv mali moji rodičia, ktorí boli maliarmi a umelcami. Ich kreativita mala na mňa ako dieťa vyrastajúce v tomto prostredí určite veľký vplyv. Myslím si, že hudba prišla ku mne neskôr v živote vďaka životným udalostiam. Začal som hrať na gitaru náhodou. Existuje učiteľ flamenca a akustickej gitary, ktorý vyučoval v tej istej budove, v ktorej som žil v Španielsku. To bolo pre mňa šťastie, pretože ma to inšpirovalo. Krátko potom, čo som prestal chodiť do školy, chcel som hrať rockovú hudbu. Chodil som s priateľmi na koncerty, počúval hudbu a hral v rôznych kapelách. To bol začiatok, keď som v hudbe našiel svoj vlastný štýl a cestu.“

Koľko hodín denne sa venuješ hudbe?

„Keď píšem, zvyčajne začínam prebudením a pracujem až pokiaľ nejdem spať, samozrejme s prestávkami medzi tým. V tomto zmysle veľmi tvrdo pracujem.“

O Tvojich piesňach sa dá povedať, že sú jednoduché. Je to kvalitný pop, ktorý má potenciál osloviť oveľa väčší okruh ľudí, ako je tomu v súčasnosti. Myslíš, že je to dnes možné dosiahnuť aj bez kvalitného manažmentu a bez veľkého vydavateľstva?

„Myslím si, že mať dobrý manažérsky tím a dobrý plán je pre umelca rozhodujúce. Hudobný priemysel je plný medzier a vecí, ktoré môžu byť nebezpečné. Nezáleží na tom, aká dobrá je hudba, bez dobrého tímu sa v tomto priemysle ľahko stratíte. Spolu s mojím tímom som sa venoval svojej kariére a živil som sa doteraz bez potreby veľkej nahrávacej spoločnosti, pretože ma baví tvorivá kontrola nad svojou hudbou. Keď ste umelec, musíte zvážiť tieto veci. Myslím, že oslovenie väčšieho publika s väčšou nahrávacou spoločnosťou je možné. Potom ale táto spoločnosť bude vlastniť aj práva na vašu hudbu. V súčasnosti uprednostňujem zachovanie práv na svoju tvorbu a robenie vecí vlastným spôsobom. Pôsobím v hudobnej oblasti celý svoj život a nejde len o jeden album, ktorý môže byť úspešný. Ľudia na vás napriek tomu môžu zabudnúť. Naozaj verím, že ak je hudba dosť dobrá, ľudia si ju napokon nájdu. Musíte byť dôslední a neustále rásť.“

Stále intenzívnejšie sa stretávame s názorom, že dnes sa už hudbe rozumie len minoritná časť ľudí a že majorita je ovplyvnená médiami, reklamou, prípadne okolím. Máš tiež takýto názor?

„Médiá majú určite veľký vplyv na verejnú mienku. Najmä v pop kultúre. Ako nezávislý umelec však tvrdím, že internetové a streamingové platformy ako Spotify vyrovnali podmienky. Ľudia v súčasnosti ľahšie nájdu hudbu, ktorá sa im páči. Takže verím, že teraz je ten pravý čas robiť hudbu. Mať obrovské mediálne pokrytie vám dáva výhodu a bude užitočné v kampani, ale teraz je to len jedna kvapka v oceáne.“

Tvoj nový album je oproti predošlým vyzretejší. Ktorý z Tvojich doterajších albumov vznikal najľahšie?

„Myslím si, že všetky tri boli rovnako náročné na skladanie a že všetky boli vo svojom čase výzvou. Vyzretosť prichádza so skúsenosťami. Skúsenosti vám dávajú istotu, že ste tým, kým skutočne ste a ako úprimne hovoríte. Čím viac niečo robíte, tým viac dostanete, pretože pokračujete v ceste čestným spôsobom. Moje umenie kvitne a dúfam, že sa to odráža i v hudbe.“

K španielčine, svojmu materinskú jazyku, sa vo svojich piesňach priebežne stále vraciaš. Cítiš potrebu nahrať na každý album pieseň so španielskym textom, alebo čo Ťa k tomu vedie?

„Aj keď som väčšinu svojho života prežil vo Veľkej Británii, narodil som sa v Španielsku. Celá moja rodina je Španielska, takže je prirodzené spievať v španielčine. Cítim potrebu znovu sa spojiť so svojimi koreňmi a ukázať to vo svojej hudbe, pretože to som ja.“

Ako sa Ti podarilo nakontaktovať sa s Tony Allenom a priviesť ho do londýnskeho štúdia?

„Môj manažér sa zmocnil tejto iniciatívy. Vymenili si niekoľko e-mailov a Tony Allen si vypočul moju skladbu Saving Grace. Keďže sa mu zapáčila, tak pricestoval do Londýna, aby do nej nahral bicie. Niekedy je to také jednoduché, stačí sa len opýtať. V tomto prípade sa Tonymu hudba naozaj páčila, takže sa chcel do nahrávacieho procesu zapojiť. Bola to pre mňa veľká pocta.“

Ako on reagoval na Tvoju pieseň „Saving Grace“. Myslíš, že si k nej vytvoril vzťah, alebo bral to len ako „job“?

„Tony Allen mi osobne povedal, že miluje môj hlas a zvuk gitary v tejto piesni. Preto sa chcel zapojiť. Mal vtedy 78 rokov a predtým okrem iných spolupracoval s Damonom Albarnom a Paulom Simononom z The Clash. Určite by nespolupracoval, keby sa mu moja hudba nepáčila.“

S kým by si chcel ešte v živote spolupracovať?

„Je ich viac… Khruangbin, David Byrne, Nile Rodgers, Vampire Weekend, Rostam Batmanglij, Weeknd, Lord Echo, Black Pumas… zoznam by mohol ešte dlho pokračovať!“

Gizmovi želáme veľa úspechov a album „Out Of The Darkness“ v New Model Radiu radi predstavíme ako album týždňa.

„Ďakujem za všetku podporu“.

Róbert Gregor (foto: press Gizmo Varillas)