Globalizmus, atiglobalizmus
Globalizácia je vraj súčasný jav vyvolaný umelo. Takto globalizáciu vysvetľujú niektorí konšpirační teoretici.
A ešte všelijako inak. Napríklad, že multikulturalizmus je zbraň globalizácie, riadenej tajnou svetovládou s cieľom zničiť národné kultúry. Prečo? Preto, aby mohla ľahšie a dôkladnejšie zničiť národné identity a spolu s nimi národy. Globalizácia, čiže prepojenie národov v ekonomike, politike a kultúre, nie je nový jav. Jeho zárodky by sme vystopovali už v staroveku. Ak sa na naň začneme pozerať z pohľadu spolupráce medzi národmi, tak nemôžeme nevidieť, že je prirodzený. Má pozitíva i negatíva. 
No záleží aj na nás, ako ku globalizácii budeme pristupovať. Rozhodne by sme k nej nemali pristupovať typicky slovenským spôsobom hádzania všetkého do jedného vreca. Naučme sa už konečne diferencovať. Odpor voči jej negatívam, napríklad voči ekonomickému a politickému diktátu vlastníkov nadnárodných korporácií je pochopiteľný. Ekonomiku a politiku by nemali riadiť ľudia len na základe moci získanej obchodovaním. Hrozí z toho druh nebezpečnej diktatúry v ktorej prevláda viac biznis ako humánnosť. S globalizáciou súvisí aj čoraz väčšia mechanizácia veľkých výrobných podnikov. Oberá malých podnikateľov z oblasti výrobnej sféry o prácu. Antiglobalisti teda majú tiež svoju pravdu, pokiaľ je ich boj proti globalizácii zacielený na vyššie spomenuté negatíva a nevedie k násilnostiam.
Multikultúrnosť a hudba
V hudbe zatiaľ z nadvlády veľkých gramofónových gigantov spájaných s globalizáciou, vzišlo viac negatív, ako pozitív. Nemožno síce povedať, že ich vydavateľská činnosť úplne ignoruje umelecky hodnotnú hudbu, no je zameraná predovšetkým na hudbu, ktorá im prináša rýchly a veľký finančný zisk. A tou je hudba, ktorou boli masy ľudí desaťročia vychovávané. Zvyk na vyššiu úroveň môže smerovať k pochopeniu ešte vyššej úrovne, no zvyk na nižšiu úroveň môže smerovať ku zvyku na ešte nižšiu úroveň. To je v posledných troch desaťročiach evidentne badateľné v komerčne dominantných hitparádach. Oproti hitparádam minulosti z obdobia „sixties, seventies, eighties“, klesli postupne na úroveň dnešnej primitívnosti. V podstate sa v nich náležite neodráža aktuálne pozitívne hudobné dianie. Prešlo v prevažnej miere na stranu nezávislých hudobných vydavateľstiev. Tým sa stratilo z očí a uší všetkých tých, ktorí o existencii týchto vydavateľstiev nevedia, alebo nechápu podstatu ich vzniku a existencie, a nechávajú sa ovplyvňovať hudbou, ktorú im servírujú tí, ktorí chcú na nich v prvom rade zbohatnúť. Pre hudbu gramofónových gigantov najviac pretláčanú do popredia propagandou je typická unifikácia. Pripomína výrobky pásovej priemyselnej výroby, čo akosi nejde dohromady s multikultúrnosťou a multikulturalizmom.
Nepísaným vrcholom multikultúrnosti v hudbe je world music
A tá hýri pestrosťou, nekonvenčnosťou, národnou a etnickou rôznorodosťou. Od unifikácie má zatiaľ veľmi ďaleko. Navyše je do značnej miery súčasťou nezávislých scén. Napriek tomu bola a stále je vo vysielaniach slovenských televíznych a rozhlasových staníc málo preferovaná. Zo všetkých dnešných základných veľkých hudobných oblastí najmenej. Ak si pomyslíme, že ide o hudbu nášho sveta, doslova hudbu našej planéty, ku ktorej patrí aj nová slovenská hudba s našou národnou identitou, tak sa človek musí nad tým pozastaviť. A možno sa potom začne v duchu pýtať sám seba: „Čo sa to deje? Prečo sme tak málo multikultúrni ? Nemá to náhodou niečo spoločné s našim neslávnym zliezaním z lazov?“
V multikultúrnom prostredí sa zväčša prelínajú národné kultúry
Niekedy z nich vznikajú nové kultúry, nové druhy umenia. Multikultúrnosť existovala už v starovekom Babylone, Alexandrii, Ríme, čiže na križovatkách veľkých obchodných ciest. Je prirodzená. A pozitívna. Veď spája národy, nerozdeľuje. Vedie k vzájomnému porozumeniu, výmene informácií, vedomostí, vzdelania. Nemusí znamenať vymazanie pôvodných kultúr zo zemského povrchu. Naopak, môže ich obohacovať, spestrovať, podnietiť ich vývoj. Príkladom je práve world music. Zničila snáď nejaké druhy hudby? Naopak, na základe ich zachovania a spájania vznikli nové druhy hudby a ich varianty. Napríklad v Orane alžírsky štýl rai, ktorý v základe zostal maghrebský, no rozvinul sa do nových podôb. Niekedy ani netušíme, že hudba, ktorú pokladáme za tradičnú, pôvodnú, vznikla takisto krížením kultúr, ako flamenco, alebo aj naša slovenská ľudová hudba. New Model Radio sa snaží poslucháčov s world music oboznámiť. A to i za cenu prípadného nepochopenia niektorých ľudí.
Miroslav Potoček
